LIPANY, LÚČKA. Deväť mladých ľudí havarovalo cestou z chaty, traja sa už domov nikdy nevrátia.
Tragédia, akú si v škole nepamätáme. Aj takto so slzami v očiach opisuje vedenie lipianskeho gymnázia sobotňajšiu haváriu, ktorá im zobrala troch žiakov naraz.
Mladí ľudia sa vybrali na chatu na oslavu, odchod z nej však bol fatálny.
V katastri obce Lúčka krátko po polnoci z piatka na sobotu havaroval džíp s deviatimi ľuďmi.
„Z doposiaľ nezistených príčin došlo počas jazdy k viacnásobnému prevráteniu vozidla, ktoré následne zostalo stáť na kolesách v trávnatom poraste vedľa cesty,“ informoval krajský policajný hovorca Daniel Džobanik.
Na mieste nehody zomreli dvaja – Daniel Nehila z Lipian a Ján Drobňák z Kamenice (okr. Sabinov).
Ďalšia z partie Lucia Marchevková z Rožkovian (okr. Sabinov) zraneniam podľahla po prevoze do nemocnice.
Ďalší sú momentálne v nemocniciach v Prešove a v Starej Ľubovni.
V Lúčke havarovali mladí ľudia, traja nehodu neprežili Čítajte Čierny deň
Traja mladí ľudia, ktorí tragicky zahynuli, boli študentmi Gymnázia v Lipanoch, študovali v treťom ročníku.
Takýto čierny deň, kedy by prišli o troch žiakov naraz, ešte nemali.
Zástupkyňa Eva Lazoríková sa o tragédii dozvedela prostredníctvom sociálnej siete, keď sa v sobotu ráno začalo objavovať príliš veľa čiernych fotografií.
Najprv si myslela, že ide o nemiestne prvoaprílové žarty.
„Napísala som žiakom, že čo to je za vtip, že takéto trápnosti sa nerobia a že ma to vyplašilo,“ opísala zástupkyňa.
Keďže sa v škole aktívne venuje volejbalu, vzápätí jej jeden zo žiakov Tomáš napísal, že „sme prišli o výborného volejbalistu, smečiara.“
Následne jej potvrdil až tri mená mŕtvych.
Postupne sa podozvedala o tom, čo sa vlastne stalo.
„Dokonca jeden zo žiakov mi napísal, že už bol jednou nohou v tom aute, ale nakoniec si to rozmysel. Povedal i Danovi – poď, ale ten ho neposlúchol,“ priblížila zástupkyňa s plačom.
Obľúbení kamaráti, talentovaní žiaci
O Gymnáziu v Lipanoch hovoria nielen učitelia, ale najmä žiaci, že tam vládne veľmi rodinné prostredie, kde sa prakticky všetci poznajú.
Aj Danko, Janko a Lucka patrili k obľúbencom v radoch žiakov i pedagógov.
Taktiež mali fantastické výsledky i v mimoškolskej činnosti.
„Boli to výborní žiaci,“ potvrdila zástupkyňa.
Ján napríklad vyhral na školskom kole študentskej odbornej činnosti s postupom na krajské kolo. Aktívne sa venoval kulturistike, chodieval tiež reprezentovať na súťaže.
Šport bol blízky aj Danielovi, učaroval mu spomínaný volejbal.
„Už dlhé roky trénujem volejbal a spomínam si, že Danko už ako deviatak na základnej škole chodieval medzi stredoškolákov, tak veľmi ho chcel hrať. Mal úžasnú ruku,“ spomína si zástupkyňa riaditeľa školy Eva Lazoríková.
Vraj aj počas zápasov vždy podvedome pozeral na lavičku a čakal na spätnú väzbu.
„Vnímal, že sa potrebuje posúvať pod vedením iného, mal v sebe neskutočnú pokoru.“
Ešte v piatok skúšal s muzikou
Daniel bol známy aj ako skvelý primáš, mal svoju kapelu, hral v Ľudovej hudbe Pajtáš. Jeho kamarát, tiež muzikant Jaroslav Rakaš nechápe, čo sa to stalo. Keď sa strašnú správu dozvedel, nedokázal tomu uveriť.
„Bol to veľmi dobrý človek, vždy pomohol, nemal s tým problém,“ zaspomínal si.
Naposledy ho pritom videl len pár hodín pred nehodou. „Ešte v piatok sme mali skúšku s kapelou,“ povedal Jaroslav.
Na Daniela si spomína ako na fantastického hudobníka. Už na skúške sa tešili na Veľkú noc a celú šnúru akcií. „Mali sme toho veľmi veľa,“ prezradil Jaro o tom, že v okolí boli obľúbenou muzikou.
Čo však bude teraz ďalej po nečakanom odchode primáša kapely, nevedno.
Jeho vrúcny vzťah k hudbe potvrdili aj pedagogičky. Zaspomínali na chvíle, keď Daniel s chlapcami doniesli do školy nástroje a spontánne sa vedeli postarať o skvelú zábavu počas školských akcií či podujatí.
(zdroj: TASR/KR HaZZ Prešov.)Boli dobrá partia
Riaditeľka Viera Urdová každého žiaka pozná osobne, inak to nebolo ani pri spomínanej trojici.
„Poznala som ich už od zápisu, od prvého ročníka som ich vnímala ako žiakov, ktorí sa nevenovali len učeniu, ale stále sa snažili robiť čosi naviac,“ povedala Urdová.
Chlapci reprezentovali školu v športe či umení, Lucka vraj bola taký smejko.
„Lucka bola stále usmievavá, vždy som ju tak vnímala. Rovnako sa do všetkého rada zapájala, pomáhala pri rôznych aktivitách,“ zhodnotila riaditeľka, ktorá tretiakov celkovo vnímala ako dobrú partiu.
Dosvedčuje to aj skutočnosť, že v partii na chate boli napríklad Lucia a Daniel z 3.A a Ján z 3.C.
Tí sa však už do školy nevrátia, dvaja ich žiaci ešte bojujú v nemocniciach.
Jeden z nich je Slavomír. Práve jeho narodeniny sa oslavovali a on bol i šoférom.
Nebohý Ján bol nielen jeho priateľom, ale aj bratrancom.
Žiaľ je neopísateľný
Pondelkové ráno bude v škole nepochybne jedno z najťažších, aké vôbec v školskom prostredí môžu vzniknúť. Na budove Gymnázia už visí čierna zástava.
Z deviatich ľudí bolo v osudnom aute päť ľudí práve z tunajšieho gymnázia.
Trom však už vo vestibule svietia sviece a ich fotky strážia anjeliky.
„Oni sami boli takými anjelikmi,“ dodáva riaditeľka so slzami v očiach.
Na námestí v Lipanoch je pódium, ktoré sa počas víkendu stalo pietnym miestom.
Kamaráti i okoloidúci tam zapaľovali sviečky za svojich priateľov.
Na nedeľňajšej omši sa jednotne zišla aj väčšia skupina študentov z gymnázia, ktorí sa prišli ticho pomodliť za svojich kamarátov.
Žiaľ im však nedovolil rozprávať.
„Lepších ľudí by ste v živote nestretli,“ povedalo s plačom jedno z dievčat.
