Malopoľsko a Podkarpatsko sú najbohatšími regiónmi na pamiatky súvisiace s judaizmom.
Najviac turistov samozrejme priťahuje Krakov, ktorý má aj najzachovalejšie židovské pamiatky, čoho príkladom je celá štvrť Kazimierz, v ktorej sa Židia usídlili ešte v XIV. storočí za čias kráľa Kazimíra Veľkého. Je to jediné miesto v Poľsku, v ktorom sa zachovala väčšina synagóg, medzi nimi aj najstaršia v Poľsku Stará synagóga z XV. storočia, a dva cintoríny, z ktorých jeden je najcennejší v Európe.
Avšak v južnom Poľsku je veľa menších miest, ktoré znejú v ušiach občanov New Yorku či Jeruzalema priam magicky. Tam sa totiž rodil a rozvíjal chasidizmus, tam vyučovali a spisovali svoje múdrosti slávni cadikovia. Dnes na ich hroby prichádzajú pobožní Židia z celého sveta a veria, že u týchto svätých mužov získajú potrebné milosti.
Ležajsk
Toto 15-tisícové mestečko, ktoré preslávili predovšetkým katolícke pamiatky (hlavne kláštor a kostol Bernardínov, plus barokový organ), sa vďaka významnej osobnosti Elimelecha Weissbluma (1717-1787), prvého cadika v dejinách judaizmu, už koncom XVIII. storočia stalo jedným z centier chasidizmu v Poľsku.
Carpathia je spoločnou teritoriálnou značkou Slovenska a Poľska Čítajte Legenda hovorí, že liečil dokonca aj smrteľné choroby, mal moc vyháňať zlých duchov a predpovedať budúcnosť, ba dokonca sa vraj rozprával aj so zvieratami. Jeho vyznávači o ňom nehovoria ako o mŕtvom, veria, že jeho duša vystúpila na Trón Slávy, a tam je spolu s Bohom, a môže robiť aj ďalej zázraky. Vraj počas II. svetovej vojny Nemci otvorili jeho hrob kde hľadali zlato, a za to ich stretlo veľké utrpenie a smrť.
Náhrobok cadika Elimelecha, ktorý chráni nad ním postavený ohel (niečo ako kaplnka) je jednou z mála pamiatok tohto druhu v Poľsku, a nie je to mŕtve miesto, akým je naopak trochu zabudnutý cintorín. Každý rok, v deň smrti cadika – 21 adar (na prelome februára a marca) sem prichádzajú húfy pútnikov z celého sveta, ktorí sa celú noc modlia, spievajú žalmy a predkladajú kvitlech, teda kartičky s prosbami. Vraj aj ďalej sa konajú zázraky, ktoré potvrdzujú aj katolíci. Hovorí sa, že aj mnohí z nich neoficiálne prosia židovského svätého o pomoc. Často je porovnávaný so sv. Františkom.
Lancut
Tým, čo do tohto mesta priťahuje turistov, je samozrejme predovšetkým tunajší nádherný zámok – palác, najkrajšia magnátska rezidencia v Poľsku. Ale treba tiež spomenúť, že hneď za oplotením zámockého parku sa nachádza jedna z najkrajších a najzachovalejších synagóg v tejto časti Európy. V XVIII. storočí ju dali postaviť majitelia mesta a zámku – rodina Lubomirských, pravdepodobne preto, aby sa tu začali usídľovať Židia.
Začínal sa čas prosperity, a k čomu určite dopomohla aj slávna fabrika, na výrobu vodiek a likérov, patriaca tomu istému rodu, ktorá funguje dodnes ako Polmos Łańcut. Treba spomenúť, že aj ďalší majitelia týchto majetkov – Potockí, tiež podporovali Židov, ako dôležitú silu priemyslu a obchodu. Zakladateľ synagógy Stanisław Lubomirski, síce prikázal architektom, aby nebola väčšia od blízkeho kostola a radnice, ale na druhej strane ich nikto neobmedzoval čo sa týkalo dekorácie interiéru. Preto žiadna iná sa jej nevyrovná, pokiaľ sa jedná o zdobenie – sochy, ozdobné omietky, mnohofarebnosť - všetko v barokovom štýle.
Počas vojny Nemci budovy podpálili, ale zhorelo len drevené vybavenie. Našťastie sa vtedajšiemu majiteľovi Alfrédovi Potockému podarilo hitlerovcov presvedčiť, aby s ničením prestali. Budova sa síce zachránila, ale neskôr slúžila ako sklad obilia, a bola pustošená, a na koniec v roku 1956 sa komunistická vláda rozhodla pre jej zbúranie. Len vďaka skupine historických nadšencov sa ju podarilo zachrániť. V šesťdesiatych rokoch sa začalo s prvými opravami, ktoré trvali až do roku 1990.
Momentálne slúži ako múzeum. V predsieni budovy je možné vidieť zachránené macevy – náhrobné kamene z blízkeho kirkutu – židovského cintorína.
Jarosław
Mestské pamiatky hovoria o multikultúrnej minulosti najlepších tradícií niekdajšieho Poľska. Popri kláštoroch, projektovaných talianskymi architektmi, pravoslávnom a gréckokatolíckom kostole a prekrásnom námestí s renesančným domom Orsetti, sa zachovalo aj zopár budov pripomínajúcich židovských nájomníkov, ktorí sa tu usídlili už v XV. storočí. Nachádzajú sa tu dve synagógy – veľká z roku 1811 na ul. Opolska 12, teraz sa tam nachádza umelecké gymnázium, a malá z roku 1900. Najzaujímavejšou je však dávne sídlo Židovského združenia „Lad Charajcym” na ul. Tarnowského 1. Dne sa tam nachádza knižnica a baletná škola.
Lesko
Z troch synagóg, ktoré tu niekedy boli, sa zachovala len jedna, ale za to je jedna z najkrajších v Poľsku, a to vďaka barokovému tvaru priečelia a veže. Kamenná svätyňa bola postavená v XVII. storočí a dnes sa v nej nachádza galéria. Stojí za to navštíviť aj tunajší židovský cintorín, na ktorom sa zachovalo okolo 500 náhrobných kameňov. Legenda hovorí, že sú tu pochovaní španielski rabíni, ktorých v XVI. storočí vyhnali z krajiny.
Rzeszów
Haličskí vtipkári nazvali to mesto „Mojžišovom“. Tesne pred vypuknutím II. svetovej vojny tu židovské obyvateľstvo, ktoré udávalo tomuto mestu tón, tvorilo 47%, a ¾ tejto spoločnosti boli chasidi.
Primátor poľského mesta Tadeusz Ferenc: Som hrdý na Rzeszów Čítajte Dodnes sa v tu zachovali dve svätyne – Staromestská synagóga, nazývaná aj malou, postavená na prelome XVI. a XVII. storočia, neskôr niekoľko raz prestavaná, momentálne sa tam nachádza archív, a Novomestská synagóga – veľká, zo XVII. storočia, obnovená v roku 1965, ale so zmeneným, súčasným vnútorným vybavením, tu sa teraz nachádza Kancelária umeleckých výstav.
Tarnow
Centrum mesta Tarnova je jedno z najzaujímavejších urbanistických komplexov v Poľsku, s krásnym zachovalým námestím, radnicou a mnohými historickými domami, ako napr. na ul. Żydowskiej (Židovskej), ktorá nadväzuje na úlohu, ktorú v tomto meste zohrávalo židovské obyvateľstvo, ktoré tu žilo od XV. storočia, a tesne pred II. svetovou vojnou tvorilo 48% jeho celkového obyvateľstva. Žiaľ, nezachovala sa tu ani jedna zo synagóg.
Jediné čo sa zachovalo zo Starej synagógy je bima – vyvýšené pódium s pultom so stopami po starých dekoráciách. V celku sa zachovala veľmi pekná nádoba na umývanie rúk – mikve, ktorá bola postavená v roku 1904 vtedy v módnom mauretánskom štýle - dnes sa tam nachádza reštaurácia, a jeden z najzaujímavejších židovských cintorínov v Poľsku, ktorý je možné prirovnávať k tým krakovským. Je tam niekoľko tisíc vzácnych a veľmi pekných náhrobných kameňov zo XVII. storočia.
Dabrowa Tarnowska
Ešte donedávna strašila prechádzajúcich hlavnou ulicou zaujímavá, ale zruinovaná synagóga. Dnes, po generálnej rekonštrukcii sa krásne prezentuje a kultúrne centrum, ktoré sa v nej nachádza pripomína multikultúrnu tradíciu mesta, vrátane veľkého chasidického centra s dynastiou cadikov Ungerov na čele.
Bobowa
Tiché, skromné mestečko, malebne obklopené pohorím, je viacej známe vo svete ako v Poľsku. A to všetko vďaka niekdajšej dynastii slávnych cadikov – Halberstramov, ktorá sa po vojne, ako jedna z mála, presťahovala do New Yorku, a tak zachovala historickú kontinuitu. Dnes chasidi z Bobowej patria do najväčšej a najaktívnejšej skupine judaistického náboženstva vo svete. Bobowské synagógy, okrem USA a Izraela fungujú aj v Antverpách, Londýne, Toronte a Montreale.
Každý rok prichádzajú židovskí pútnici z celého sveta na tunajší, celkom zachovalý, nachádzajúci sa na krásnom kopci, židovský cintorín, na hrob zakladateľa dynastie Szlomo Halbersztama (1847-1906). Ohlasoval ultra-konzervatívne názory, ktoré dokonca šokovali aj iné chasidické skupiny. Okrem toho že vniesol do základného životného princípu askézu, bojoval proti všetkým novinkám a zakázal výučbu poľského jazyka, ako aj chodenie do svetských škôl. Týmto spôsobom sa chasidi z Bobowej a blízkeho väčšieho mesta Noweho Sącza, kde toto učenie padlo na úrodnú pôdu, stali jednou najuzavretejších, a svojím spôsobom aj exotických náboženských skupín.
Viete, že…
Stará židovská štvrť Kazimierz v Krakove každý rok v lete ožíva počas Festivalu židovskej kultúry. Organizuje ho skupina poľských dobrovoľníkov a nadšencov nepretržite od roku 1990 každý rok, a momentálne je to jedno z najdôležitejších tohto typu podujatí vo svete.
Krakov spája poľské dejiny s európskou avantgardou Čítajte Je to vydarená skúška vzkriesenia, aspoň na niekoľko dní, niekdajšieho sveta, keď na ulici Szerokej, ale aj ostatných uliciach Kazimierza, kraľoval jidiš. Veselý a farebný festival, na ktorom sa už tuším predstavili všetky najlepšie klezmerské, ale aj iné skupiny, hrajúce tradičnú alebo súčasnú židovskú muziku, je triumfom života, zachránenou tradíciou, ale aj – ako kadiš (židovská modlitba) – poctou Nemcami vyvraždenej populácii v neďalekom Auschwitz. Festival, to nie sú len koncerty. To sú aj kulinárske workshopy, filmové prehliadky, výlety a výstavy. V tomto roku sa festival bude konať v dňoch 23.06. – 01.07. Naozaj sa vtedy oplatí prísť do Krakova.
Viete, že…
Slávni mudrci, učenci či rabíni ako bol Mojžiš Isserles prezývaný Remu (1525-1572),ktorého hrob sa zachoval na najstaršom krakovskom cintoríne (založený v XVI. storočí), ktorý sa nachádza sa v susedstve synagógy nazývanej tiež Remu, nie sú jediní slávni krakovský Židia. Málo kto vie, že v Krakove sa v roku 1872, v chudobnej, mnohopočetnej rodine obchodníka s naftou a vajíčkami, narodila Chaja Rubinstein, neskôr známa ako Helena Rubinstein, kedysi jedna z najbohatších žien na svete.
Začala od dózy s jednoduchým zvlhčujúcim po domácky vyrobeným krémom, aby po niekoľkých rokoch vybudovala jedno z najväčších kozmetických impérií vo svete. Helena predovšetkým otvorila v Londýne prvý salón krásy v Európe. Od roku 1917 firma dievčiny z Krakova začala s priemyselnou výrobou kozmetiky, a tak sa začala svetová expanzia, ktorá bez prestávky trvá až dodnes.
Svoje detstvo prežil v Krakove aj svetoznámy filmový režisér Roman Polański, ktorý sa narodil v roku 1933 ako Raymond Roman Liebling. Ešte pred ním urobil v Hollywoode kariéru iný Žid pochádzajúci z Malopoľska Billy Wilder, vlastným menom Samuel Wilder, tvorca takých známych filmov, ako Niekto to rád horúce či Sunset Blvd.
Tu sa nekončia súvislosti židovskej histórie Krakova so svetovým filmom. Práve tu si aj dnes môžeme pozrieť dobre zachovanú Fabriky Schindlera – dnes múzeum. Neskutočný príbeh zachránených Židov na tomto mieste počas II. svetovej vojny bol prerozprávaný aj v slávnom Spielbergovom filme Schindlerov zoznam.
Autor: PRTO
