Zámok v Lancute je jednou z najkrajších veľmožských rezidencií v Poľsku. Zaujímavá história, unikátne, starožitné interiéry plné farieb, prekrásne udržiavané záhrady a výnimočná kolekcia kočov, toto všetko láka turistov vracať sa na toto miesto. Návštevníci majú pocit, že sa v týchto historických priestoroch zastavil čas, a v izbách či apartmánoch sa dá stále prenocovať.
Lancútsky zámok dal postaviť Stanislav Ľubomírsky v rokoch 1629–1642. Udržiavaný v štýle palazzo in fortezza ho na prelome XIX. a XX. storočia dala zmodernizovať rodina Potockých a získal tak dnešný, neobarokový francúzsky štýl.
V každom kúte sa skrývajú spomienky a anekdoty, a početné exponáty a umelecké diela zvýrazňujú historickú a estetickú hodnotu tohto miesta. Počas stáročí toto miesto navštívilo veľa zaujímavých architektov, maliarov a remeselníkov. Stretávala sa tu aristokracia a diplomati z celého sveta. So zámkom sa spájajú také mená, ako napr. Christian Piotr Aigner, Antonio Canova či František Ferdinand. V súčasnosti je lancutský zámok jedným z historických pomníkov, kde sa konajú rôzne významné politické či kultúrne stretnutia.
Bieščady – romantické hory s búrlivou históriou Čítajte Zaujímavú architektúru obklopuje park v anglickom štýle. Bol vytvorený z rozmachom, nachádza sa v ňom veľa zaujímavých druhov stromov a kríkov, a vďaka starostlivosti pracovníkov múzea je nádherný v každom ročnom období. Keď sa vyberiete do lancutského zámku, nesmiete obísť expozície nachádzajúce sa v stajni a kočiarni. Tieto neobarokové budovy, postavené na prelome XIX. a XX. storočia v sebe ukrývajú výnimočné kolekcie kočov. V jednej sa nachádzajú koče po rodine Potockých a v tej druhej, tie boli zozbierané až po II. svetovej vojne. Dopĺňajú ich poľovnícke trofeje, dovezené v roku 1924 zo safari.
V múzeu sa nachádzajú aj zbierky pravoslávneho náboženstva, ktoré sa podarilo zachrániť z obdobia presídľovania obyvateľov z juhovýchodnej časti Poľska.
Zaujímavým miestom je aj Orchideáreň, ktorá sa kedysi preslávila zaujímavou kolekciou rastlín, avšak v druhej polovici XX. storočia bola zdevastovaná. Vďaka získaným financiám bol obnovený nielen skleník, ale aj kolekcie orchideí.
Posledný pán na lancútskom zámku, Alfréd III. sa ešte v roku 1925 postaral, aby celý zámok bol zapísaný ako kultúrna pamiatka. Alfréd Potocký opustil zámok v roku 1944, krátko predtým, ako prišla Červená armáda. Celý zámok bol hneď vyhlásený za múzeum, aby mohol byť ochránený nielen zámok, ale aj cenné zbierky, ktoré sa v ňom nachádzali.
Vychutnajte si trasu historických receptúr Čítajte Dnes, vďaka systematickým konzervátorským prácam a všetkej ostatnej starostlivosti vykonanej pracovníkmi múzea, zámok v Lancute je jednou z najkrajších rezidencií v Poľsku i v zahraničí. Pravidelné investície umožnili obnoviť Orchideáreň, Manéž a Kasíno, chátrajúce izby na II. poschodí, a niektoré vybrané miestnosti na I. poschodí – všetko toto získalo späť svoju krásu, ktorú môžu aj dnes obdivovať všetci návštevníci.
Múzeum postupne vykonáva konzervátorské práce na všetkých budovách či chodníkoch.
Autor: ZL
