FINTICE. Na začiatku bola prirodzená konverzácia, ktorá plynula z bežných stretnutí v rámci obce. Neskôr sa k tomu pridružila myšlienka zaznamenať tieto stretnutia do písomnej podoby.
A po roku stretnutí a spomínania je na svete kniha Zo všetkého zostanú len spomienky... Nevyrozprávaná história obce Fintice.
Jej autorkou, ktorá zostavila hodnotný materiál do ucelenej podoby, je Miroslava Gavurová.
V duchu spomienok
Kniha sa rodila podľa slov Miroslavy Gavurovej spontánne. Pri bežných stretnutiach v obci a rozprávaní zážitkov postupne skrsol nápad zhromaždiť tieto ústne prejavy.
„Inšpirovali ma rozhovory s Fintičanmi. A rozhodla som sa pre metódu zaznamenávať to v pôvodnom originále. Myslím si, že to nárečie inak kóduje realitu ako spisovný jazyk,“ opisuje Miroslava. V tomto duchu spracovávala celú knihu. „Snažila som sa byť čo najvernejšia predhovoru. Viem, že sú aj nástroje na prepis zvukového záznamu, ale ide o tie, ktoré už majú istú databázu slov v spisovnom jazyku. Avšak v tomto prípade to bolo len manuálne zachovávanie.“
Materiál dávala dokopy približne rok, postupne dielo šperkovali do dokonalosti.
„Manžel zhodnotil, že už knihu nechce vidieť a myslím si, že to isté by povedala aj grafička,“ hovorí s úsmevom Gavurová.
Spomienky, ktoré sa opakujú
Kniha má celkovo 305 strán a 24 respondentov. Miroslava použila v knihe aj materiál z knihy Šarišské nárečie od Ferdinandna Buffu. Išlo o jediný prepis z nahrávky z roku 1968 od Veroniky Grešovej.
„Boli to zážitky z 20. storočia a je tam i motív, ktorý sa vrátil aj v mojom výskume. Švicace. To je pomenovanie pre svetielkujúce strašidlá, ktoré údajne strašili v okolí Sekčova a keď išli odtiaľ ľudia na koči do Fintíc, tak ich strašilo,“ spomína Miroslava Gavurová.
Tieto spomienky sa po polstoročí objavili aj pri jej výskume.
„To isté v obmene aj v spomínaní Boženy Grešovej. Neviem, či je príbuzná, ale hovorila o tom, ako jej brat, ktorý vozil kňazov z kláštora v Nižnej Šebastovej, keď sa raz vracal po tme, cez noc, videl švicace a to ho vystrašilo,“ spomína na margo výskumov.
Najkrajšie boli stretnutia
Mirka sa veľmi tešila, keď už bola kniha na svete. Avšak, ako priznala, ešte väčšiu radosť mala z inej veci.
„Ja som veľmi rada, že sa tu v takej prajnej atmosfére stretli všetci ľudia, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k jej tvorbe.“
Počas uvedenia knihy v priestoroch nádhernej fintickej sýpky, kde sídli Galéria a múzeum ľudového umenia Fintice, vládla príjemná a srdečná atmosféra.
Každý si zaspomínal, zakaždým, keď sa ozval nejaký respondent, ďalší rovnako živo reagovali.
„Som rada, že to bolo tak ľudsky obohacujúce stretnutie pre ľudí, ktorí sa možno roky nevideli a po dlhom období sa stretli a porozprávali.“
Pohľad do najintímnejších komnát
Kniha je vďaka použitému papieru napriek svojmu rozsahu ľahká, ale ukrýva v sebe nesmierne bohatstvo.
