SPIŠSKÝ HRHOV. EQO – Priestor interaktívnej kultúry Spišský Hrhov. Miesto, kde našli „útočisko“ umelci zo širokého okolia a fandia mu aj odborníci.
Priniesť niečo nové, priniesť niečo iné, dať ľuďom to, čo v iných inštitúciách nenájdu.
Partia mladých nadšencov s umeleckým cítením spojila svoje sily, výsledok je priestor, ktorý v obci pri okresnom meste predstavuje talenty a dáva im priestor na realizáciu.
Od architektúry k umeniu
Na počiatku bola neziskovka Sarahs, za ktorou stáli Ján Salanci a Jozef Polačok. Tí sa zameriavali hlavne na záhradnú architektúru.
„Sústredili sa na park a nejako si uvedomili, že by nebolo zlé mať aj základňu, kde by mohli prezentovať, čo pre ľudí robia. A to bola taká prvotná myšlienka. Dohodli sa so základnou školou a vznikol tento objekt,“ spomína na začiatky Adam Macko, ktorý má dnes EQO „pod palcom“.
V tom čase si pomohli financiami z grantových programov, s tým, že pôjde o priestory na prezenčné účely.
Avšak, hoci to stálo, nebolo to využívané.
„To bola škoda. A vtedy som do toho vstúpil ja po tom, čo ma Jano oslovil s tým, čo by sa tu tak potenciálne dalo robiť.“
Nájsť priestor pre umenie
Adam od detstva žije umením. Maľbu študoval v Bystrici, v Košiciach zas grafiku. Počas svojho štúdia sa s takýmito nezávislými priestormi už stretol.
„Po Slovensku sa veľmi rozbehli a ja som zistil, že aj to je možnosť. V Levoči som zistil, že tam je veľmi náročné, lebo to vnímanie ľudí je iné.“
Adam chcel svoje skúsenosti zúročiť a odprezentovať v Levoči, avšak, ako vysvetľuje, nedarilo sa mu akosi prizvať si k tomu ľudí.
„Komunitu, ktorá by na tom participovala. Stretol som sa s obrovskou nedôverou,“ opisuje.
Potom prišiel Jano, slovo dalo slovo, priestor existoval, tak sa do toho Adam pustil.
„Tak som si povedal – prečo nie? Toto umenie tu ide až na hranu. Na tomto kontraste staviame aj dramaturgiu.“
Nie za „pánbohzaplať“
Ako Adam opisuje, jeho podmienkou po tom, čo sa do projektu pustil, bolo, aby mali aspoň isté financie.
„Aby to nebolo len za pánbohzaplať, ale keď sem tí umelci, hudobníci prídu, tak nech majú aspoň štandardnú odmenu.“
Z odbornej verejnosti získali veľmi dobré ohlasy, veľmi pozitívne ich napríklad hodnotila riaditeľka Galérie umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi Lucia Benická.
„Vníma veľmi pozitívne, že sú tu formáty, ktoré si nie vždy a každá štátna inštitúcia môže dovoliť.“
Potrebné je, aby to malo určitú kvalitu, ako Adam s úsmevom hovorí, nie je to „úplná anarchia“.
Po roku už krásne výsledky
Oficiálne otvorenie priestoru interakívnej kultúry bolo v júni v roku 2017. Odvtedy mali už výstavy individuálne aj kolektívne, zorganizovali aj plenér.
V rámci neho tvorili priamo v prostredí areálu, vznikali grafiky, koláže, malo to parametre súčasnej kultúry.
„Stretlo sa to s veľmi dobrou odozvou zo strany verejnosti.“
A čo laická verejnosť?
Odborníci si priestor chvália. Otázka je, ako to teda vnímajú laici.
„Jednou zo stratégií bolo aj to, že sa pracuje priamo s malými deťmi, nie je to len niečo pre dospelých a toto bolo veľmi pozitívne.“
Pomáha mu aj ďalšia umelkyňa Emília Blašková. Aj učitelia, napríklad Jaro Švestka.
Svoje plány však rozširujú aj za hranice. Napríklad majú podaný projekt na spoluprácu s mestami krajín V4.
„Majú tam veľmi podobné organizácie, ktoré sa zameriavajú na to súčasné umenie, ale hlavne boli ochotní ísť do toho na základe toho, čo tu videli po roku práce. A to je pre mňa veľmi pozitívne. Zrejme si tú kvalitu nejako držíme a chcú ísť do tej spolupráce s nami.“
Sú jedineční
Priestor v Spišskom Hrhove má ešte jeden podstatný prívlastok. Je jedinečný. V širokom okolí nemá žiadneho podobného „súrodenca“, ktorý by sa venoval umeniu v podobnej miere.
„V hornom Spiši nič podobné nie je, Levoča a Spišská nemajú nič podobné. Sme štandard v rámci Slovenska, ale je to už jedinečné v rámci regiónu, lebo to má svoje špecifiká, ktoré plynú z tohto prostredia.“
Prečo tu dosiaľ niečo také nebolo?
„Osobne si myslím, že napríklad Levoča je konzervatívne prostredie, nie je to prostredie, ktoré tak ideálne reaguje a nie je pružné. A určite je to o skupine ľudí, ktorá sa do toho pustí.“
V zariadení usporiadavajú pravidelné akcie. Napríklad veľmi úspešná bola výstava umelcov, silnej generácie, ktorá začínala na levočskej zuške.
„Chceli sme poukázať, že tu bola taká generácia ľudí, ktorí takto chceli.“
Poslednou akciou bolo pred pár dňami stretnutie Posthovory, aj toto podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
A aj na ďalšie obdobie v tomto nenápadnom, ale na plány bohatom zariadení pripravujú naozaj pútavé zaujímavosti.
Adam Macko. Zobral si patronát nad interaktívnym priestorom. (zdroj: archív A. M.)
