PREŠOV. Nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní. Skúsenosti s ňou už roky má známy prešovský lekárnik.
V čase, keď ako šéf komory rozhodoval o licenciách pre lekárne, mu podpálili byt, lekáreň, auto, vyhrážali sa mu. A dodnes nikto nič nevyšetril.
Anton Bartunek sa netají tým, čo sa mu v minulosti viackrát v Prešove udialo.
Svoje skúsenosti aj zverejnil tento rok vo farmaceutickej odbornej tlači a na medzinárodnom fóre.
Odozva opäť nebola žiadna. Pričom obvinenia, ktoré vznáša a praktiky, ktoré opisuje, sú skutočne vážne. Možno ich pomenovať mafiánske.
Polícia dodnes nevyšetrila ani jeden skutok, hoci prokurátor v minulosti poukázal na jej pochybenia.
Útokov postupne pribúdalo
Bartunek sa vo svojej lekárnickej praxi stretol so zločineckými praktikami. Ako zverejnil, dvakrát mu v Prešove podpálili byt, lekáreň a podpálili mu aj auto.
„Pracujem v lekárnictve vyše 50 rokov a bol som zakladateľom Slovenskej lekárnickej komory. Tá mala pôvodne, ako inde v Európe, rozsiahle právomoci. Posudzovala etický kódex, vydávala súhlasy na zakladanie nových lekární. Ak komora odmietla vyjsť nejakej neoprávnenej žiadosti v ústrety, tak sa to snažili zrealizovať napríklad cez nastrčeného lekárnika a lekáreň zriadiť na jeho meno. Tam tkvejú korene zloby a nenávisti,“ domnieva sa Bartunek a zdôrazňuje: „Nad celou kauzou drží ochrannú ruku štátna mafia.“
Pre MY Prešovské noviny opísal aj uvedené útoky voči nemu. Všetky sa diali výlučne v nočných hodinách.

„Začalo to na prelome storočia. Najprv to boli odkazy a vyhrážky, potom ničenie majetku a korupčné praktiky. Večer o pol jedenástej nám zvonili v byte dvaja muži, že by radi so mnou rozprávali. Syn šiel otvoriť vchodové dvere, ale tušiac zlo, pridržal ich nohou. Útočníci mu stačili 'iba' nastriekať sprej do očí a následne zavolať, že je to prvé varovanie. Polícia odmietla aj spísať zápisnicu, že vraj sa nič nestalo,“ začal svoje rozprávanie.
„Páchateľov to posmelilo. Za pár mesiacov nám v lete cez otvorené balkónové dvere vhodili plastovú fľašu s horľavinou, ktorá sa však odrazila od nábytku a padla do drezu, pár centimetrov od zapáleného plynového sporáka. Volal som preto políciu, aby prezrela okolie a odobrala na preskúmanie fľašu s horľavinou.“
Ani tento prípad polícia napokon nevyšetrila.
O niekoľko mesiacov niekto vykopol Bartunkovcom sklo na balkónových dverách a znovu tam vhodil zápalnú fľašu.
Keď dal Bartunek na balkón na prízemí mreže, podpálili mu auto.
„Polícia spísala zápisnice, nič nevyšetrila,“ vraví lekárnik opierajúc sa o písomné záznamy.
O tom, že nešlo o nejaké vandalské činy, ale mafiánske praktiky, svedčí aj to, že následne mu zhorela lekáreň.
Podľa neho to nemohla byť náhoda a spája si to aj s nečinnosťou polície: „V noci z 31. augusta na 1. septembra 2006 si na mňa znova najali podpaľača: okolo druhej v noci mi telefonovali policajti – pričom som v tomto čase mal napojený alarm lekárne na pult ochrany objektov na polícii, že mám na lekárni rozbité okno. Prišiel som asi za desať minút. Bol tam človek v dlhom čiernom kabáte a s čiernym klobúkom, veľké čierne osobné auto, asi traja – štyria kukláči a zopár policajtov v uniforme, niekoľko policajných áut. Ten doteraz neznámy, anonymný civil, zrejme nejaký ich nadriadený, tam iba pozoroval situáciu a vôbec sa so mnou nekontaktoval. Napriek mojim žiadostiam v ďalšom období mi polícia ani prokuratúry neodpovedali na moje mnohé otázky, kto to bol a čo tam na mieste požiaru robil. Keď som vystúpil z auta, prišli dvaja za mnou a povedali mi, že 'teraz' zistili, že vnútri aj horí. Ukázali mi dieru v okne laboratória, cez ktorú sa doslova valil hustý čierny dym. To, že to zistili 'teraz', bol úplný nezmysel. Vyzeralo to, akoby policajti pod vedením civila iba dozorovali požiar a nepohli zámerne ani prstom. Až asi desať minút po mne prišli aj hasiči. Tí majú pritom svoju základňu asi kilometer od lekárne, ja som to mal ďalej.“
Našťastie sa oheň uhasil sám nedostatkom kyslíka. Čo by bolo, keby sa chytili horľaviny z lekárenského laboratória, si nikto nechce ani predstaviť.
Všetky uvedené skutky boli vyšetrované, no podľa lekárnika boli zametené pod koberec.