S veľkým hukotom sa valí dole. Mnohí ju nazývajú aj bielym peklom.
Tí, ktorí sa v nej už viezli a mali to šťastie, že prežili hovoria, že to nie je akoby niekto vypol svetlo. Kým s vami narobí poriadok, trvá to poriadnu chvíľu. Lavína.
Tento tatranský strašiak niekoľkokrát potrápil aj Chatu pod Rysmi. Valiaca sa masa snehu prerazila priečku oddeľujúcu kuchyňu od jedálne.
Vtedy šéfujúci chatár naliehal na správcu – komunálny podnik Tatranské chaty, aby objednali nové zariadenie.
V chate vtedy oddelil jedáleň od nocľahárne. Mala tak tri miestnosti.
Brala čo videla
Zničenú chatu našli aj slovenskí reprezentanti horolezectva len štyri roky po páde spomínanej lavíny.

Masa snehu brala tentokrát so sebou čo videla.
Okná, nosný stĺp podopierajúci strechu. Krátko po obnove chaty prišli ďalšie.
Vtedy už bolo jasné, že vybrané miesto nebolo najlepšie.
V roku 2000 lavína zničila až polovicu chaty. Za obeť jej padlo celé poschodie, izba chatára, sklad, nádrž s vodou, narušila statiku.
Už vtedy Správa Tatranského národného parku odporúčala chatu poriadne zrekonštruovať.