Už je to tu. Už sa to začína. Teda, začalo sa. Sezóna nekonečných dní, večerov a nocí, plných zábavy a spevu.
A ako začať už len lepšie ako top akciou – Východnou? Folklórne akcie sú vždy zaťažkavacou skúškou pre každého účastníka.
Darmo, nespať celú noc, to už nie je ako v sedemnástich, keď človek nespal aj tri noci po sebe a štvrtý deň si elegantne odkráčal na brigádu.
Teraz sa jedna noc rovná dospávaniu celého týždňa. Človek tiež zistí, že jeho kondička akosi pokrivkáva.
Predsa len, držať tempo i pri samom čardáši, to chce aspoň aké-také tréningy.
A na parkete sa hneď vidí, kto je zo súboru a kto je len jeho fanúšik.
A aj medzi fanúšikmi je vidieť, kto je talentovaný a kto nie talentovaný.
Ako vraví vždy moja babka a vtĺkala mi to odmala – „tanec nie je robota, ale kto ho nevie, tak je na smiech“.
Avšak pri koncentrácii tanečníkov, ktorých súčty promile v krvi by stúpali k trojciferným číslam, ani toto nikto nepostrehne.
Základ je sa zabaviť. Niekto „sám od seba“, niekomu treba na to aj podporné látky.
Tí skúsenejší už vedia, že v tomto prípade je lepšie doniesť si stan.
Tí ďalší, ktorí musia odísť, si musia pripraviť zásobu výhovoriek. Od pozitívneho tehotenského testu, cez užívanie antibiotík až po potrebu dopraviť posádku ešte v ten deň šťastlivo domov.
V prípade, že nie je pravda ani jedno a človek si ctí pravdu a drží sa toho, čo ho doma učili ako dieťa, že klamať sa nemá, ostáva už len tá pevná vôľa.
Pevnejšia, ako je ochota a štedrosť ponúkajúceho, ktorý by rovno daroval aj celú fľašu. Len aby sa človek napil.
„Šak si daj, šak sa neondej.“
„Šak nechcem.“
Prudké zamyslenie a hľadanie ďalšieho argumentu.
„Tak potom ti je zima.“
Nádych s protiargumentom, že zima mi nie je, preruší hneď srdečná rada:
„Je ti zima? Je! Isto! Ta si daj sveter. Tento tekutý.“
Ktorý smrdí vôňou borovicového lesa.
Človek sa učí každým dňom. Napríklad aj to, čo je to ten tekutý sveter.
Ale som ho s radosťou prenechala tým ozaj zimomravým. Ja som sa poistila a doniesla si sveter vlnený.
Po ňom som aspoň mohla odšoférovať a ráno s úsmevom vstať. Aj s ľútosťou.
Lebo s tými v tekutom svetri naobliekanými, by som sa teda nemenila ani za celý svet. Alebo ani za celú Východnú.
Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č.25/2018. V predaji od utorka 3. 7. do pondelka 9. 7.
