ŽBINCE. Zemplínska obec leží dvanásť kilometrov od okresného mesta Michalovce a môže sa pochváliť bohatými dejinami.
Obec sa v posledných rokoch zviditeľnila nielen svojím rozvojom, ale aj športovými podujatiami.
Okrem futbalu žijú Žbinčania aj dobrovoľným hasičstvom, ktoré je obľúbené najmä u mladých a má viac ako deväťdesiatročnú históriu.
Kaštieľ sa nepodarilo zachovať
Starosta obce Ján Jurko prezradil, že Žbince sa prvýkrát spomínajú už v roku 1221 v listine Karola Róberta pri ohraničovaní Pozdišoviec.
„Archeologickým výskumom boli objavené pamiatky, ktoré sú pozostatkami činnosti vtedajších obyvateľov Žbiniec. Archeológovia našli pri obci črep slovienskej keramiky z 9. až 10 storočia, zásobnú jamu s črepmi keramiky z 11. – 13. storočia, ale napríklad aj kosáky z 13. – 16. storočia,“ povedal Jurko.
Kedysi patril obci aj vodný mlyn na rieke Duša, o ktorom je doklad z roku 1353.
Tak ako väčšina dedín, aj Žbince kedysi patrili bohatým urodzeným rodom Barkóczy, Szirmai a Viczmandy.
Neskôr sa vlastníkmi stali rodiny Gulasy a grófa Andrassyho.
Obec sa kedysi pýšila aj klasicistickým kaštieľom, ktorý si tu dali postaviť Barkóczyovci okolo roku 1800.
Podarilo sa však zachovať iba hospodársku budovu, kaštieľ zanikol.
V erbe majú slona
Žbince majú v erbe slona a na ňom sedí pravdepodobne cestovateľ alebo lovec.
Nepodarilo sa zistiť, na základe čoho a kedy vznikol takýto erb.
„Z histórie je známe, že gróf Emanuel I. Andrássy bol cestovateľom a na svojich cestách po exotických krajinách Ázie a Afriky sa zúčastňoval aj poľovačiek na slony a nosorožce,“ opísal starosta.
Emanuel bol nadaným maliarom a o svojich zážitkoch nielen písal, ale dokumentoval ich aj ilustráciami.
V kaštieli Betliar sa nachádzajú napríklad aj obrazy z jeho ciest a je medzi nimi aj obraz z poľovačky na slony.
