PORUBA POD VIHORLATOM. Zemplínska obec sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska.
Z Vihorlatu je najvzdialenejší dokázaný výhľad v rámci Slovenska Čítajte Názov sa spája s výraznou dominantou, vrchom Vihorlat. Ten sa radí medzi národné prírodné rezervácie a nachádza sa v centrálnej časti sopečného pohoria.
Priamo z obce vedie k vyhasnutej a nečinnej sopke turistický chodník.
Okolie ponúka aj ďalšie zaujímavé miesta, ktoré majú návštevníci iba na skok.
Do chotára Poruby zasahujú výrazne vrchy Malá Trestia a Ľadovisko. Za zmienku stojí aj neďaleká Jovsianska hrabina a unikátne Morské oko.
Zemepáni z Michaloviec
Dedina sa môže pochváliť pestrými dejinami. Pravdepodobne ju založili už v druhej polovici 14. storočia. Jej zemepánmi boli šľachtici z Michaloviec.
„Z histórie vieme, že prvá písomná správa o dedine sa zachovala v listine Užskej stolice z roku 1410. Je známe, že patrila šľachticom z blízkych Michaloviec. Zaujímavosťou je, že bola vedená pod maďarským názvom Vagas, neskôr si vyslúžila aj označenia ako Veľká Poruba alebo Nemecká Poruba,“ vysvetlil Juraj Kriška, starosta obce.
Obec sa v minulých storočiach radila aj medzi židovské, počas vojny ju neminula deportácia a ani následné vypálenie fašistami.
Tak ako viaceré zemplínske obce, aj ju oslobodili až príslušníci Červenej armády.
Pred vojnou v nej pôsobil ako učiteľ Ján Nálepka, ktorý sa v rokoch 1939 – 1943 stal dôstojníkom Slovenskej armády. V obci má postavenú bustu a jeho meno sa spomína aj na pamätnom pomníku. Pridelený mu bol aj titul čestného občana obce.
Pestovali konope i ľan
Celý kataster Poruby bol kedysi pokrytý lesmi. Síce sa situácia rokmi zmenila, okolie i tak skrášľujú bukové lesy, lúky a nechýbajú vzácne rastliny, ktorým sa na Zemplíne darí.
Z histórie je známe, že v obci sa obyvateľom darilo pestovať na takzvaných zahumenkoch aj technické plodiny, ako boli ľan a konope. Z nich podomácky vyrábali tradičné textílie a odev, ktorými dokázali ošatiť takmer celú dedinu.
Dedinou v súčasnosti preteká aj Porubský potok a Myslina.
Na hranici dvoch okresov
Obec susedí s dedinami Vyšné Remety, Jovsa, Úbrež, ale aj s Valaškovcami. Má blízko k obom okresným mestám, čo si starosta pochvaľuje.
„Nachádzame sa takmer na hranici Michalovského i Sobranského okresu. Obe mesta sú od nás vzdialené zopár kilometrov a obyvatelia tak nemajú problém s dochádzaním za prácou,“ povedal Kriška.
O tom, že sa obec nachádza na dobrom mieste svedčí aj fakt, že neutekajú inam a neláka ich ani ruch miest.
„Teší ma, že ľudia v dedine ostávajú. Neutekajú ani mladí, tí si prerábajú domy a máme tu zopár aj takých, ktorí ich využívajú ako chalupy na oddych. Počet obyvateľov sa pohybuje zhruba okolo 630, s čím som spokojný,“ ozrejmil starosta.
