PREŠOV. Rudolf Sopko odišiel do Austrálie, kde trénoval atletických reprezentantov i tenistu Bernarda Tomica.
Bol na štyroch olympiádach, v súčasnosti pôsobí v Katare, ktorý sa pripravuje na futbalový šampionát. Vo svojej už kariére zažil všeličo.
Doma je v Austrálii, kam odišiel v 34 rokoch. Prácu má ale aktuálne v Katare.
No stále je východniar ako repa. Stretli sme sa v Prešove, ktorý navštívil po ôsmich rokoch.
Rudolf Sopko sa narodil v Košiciach, odmala žil v Prešove.
Po skončení „horného“ gymnázia pokračoval na pedagogickej fakulte v Prešove, kde vyštudoval telesnú a brannú výchovu.
Haborákov úspech mu otvoril dvere
„Bola to náhoda,“ hovorí Rudolf Sopko o tom, ako sa dostal do Austrálie.
Po skončení školy šiel pracovať do susedných Košíc, kde hľadali trénera – učiteľa na osemročné športové gymnázium, vtedy jedno zo štyroch na Slovensku.
Učil brannú, trénoval atletiku, zameraný bol na vrhy a hody.
Ako štátny tréner viedol juniorskú reprezentáciu na majstrovstvách sveta v Soule 1992, ktoré mu zmenili život.
Jeho zverenec, prešovský rodák Milan Haborák, obsadil štvrtú priečku, s rovnakým výkonom ako tretí Ralf Kahles.
Na záverečnom bankete po šampionáte oslovil Rudolfa Sopka zástupca austrálskeho zväzu, že hľadajú trénera vrhačov, či by nemal záujem.
„Povedal som, že sa možno ozvem a tým to skončilo,“ vraví Rudolf Sopko.
Napokon sa mu predsa len ozval. Pýtal sa, či ešte ponuka platí.
„Odpísal, že áno, ale nemôže zabezpečiť oficiálne vysťahovanie, musím si to všetko vybaviť.“
Dva roky trvalo, kým vybavil všetky potrebné papiere pre seba, manželku i vtedy trinásťročnú dcéru. Dnes už je dospelá, má dve deti.
Austrálska olympijská výzva
Po tortúre papierovačiek a absolvovanom interview ešte Sopkovci zaváhali: „Skutočne ideme?“
No rozhodli sa to skúsiť. Išli do neznáma. Trénerská pozícia bola voľná, ale konkrétne pracovné miesto nie.
Všetci traja v Sydney absolvovali osem mesiacov angličtiny v škole. A Rudolfovi Sopkovi sa podarilo nájsť si prácu na škole Sport High School.
„Prišiel som s papiermi, no tie ich nezaujímali. Dali mi trénovať tri deti a potvrdiť svoje papiere. Nenormálna výzva,“ opisuje austrálske začiatky.
Úspechy sa ale dostavili. Medzi jeho zverencami bola vtedy 16-ročná sedembojárka Jane Jamieson.
„Po poldruharočnej príprave sa nominovala na OH v Atlante 1996.“
Cieľ dostať mladú športovkyňu na najväčšie svetové športové podujatie sa podaril.
To bola prvá olympiáda, nie posledná, aj pre Rudolfa Sopka. S Jane pokračovali do roku 2002.
Mala aj ďalšie úspechy. Vyhrala dvakrát letnú univerziádu, získala zlato i striebro na hrách Commonwealthu, štartovala na domácich OH v Sydney.
Medzitým sa mu ozvala jedna oštepárka. „Dozvedela sa, že som bol štátnym trénerom na hody a vrhy v Banskej Bystrici, kde trénoval aj Honzo Železný.“
Bola to Luise McPaul a Rudo Sopko ju trénoval v podstate načierno. Popri svojich tréningoch chodila k nemu na ďalšie tréningy navyše.
„Do Atlanty som išiel s Jane, s Luisou išiel jej tréner. Skončila druhá a po olympiáde trénerovi oznámila, že oficiálne prechádza ku mne.“
Premárnený supertalent Tomic
Sopko v Sydney pokračoval v trénerskej kariére, zverencov mu pribúdalo a práve v čase, keď sa nad jeho ďalším pôsobením zmrákalo, prišla nová ponuka.
Do posilňovne inštitútu športu za ním prišiel otec tenistu Tomica.
