Dali si pauzu od rozbehnutej pracovnej kariéry, aby mohli celý rok stráviť na cestách.
Viera, Juraj, Linda (5) a Enzo (2) sú mladou rodinou, ktorá stihla navštíviť Filipíny, Taiwan i Malajziu. Odskočili si aj do Thajska a Dubaja.
Aké to je cestovať s deťmi a nezblázniť sa?
Prostredníctvom svojho blogu povzbudzujú rodiny, aby z cestovania s ratolesťami nemali strach a začali, naopak, čo najskôr.
Viera Slota Gecková, rodená Michalovčanka, v rozhovore prezrádza v čom je cestovanie s deťmi iné, ale i to, ako si dopriať exotiku bez toho, aby to zruinovalo váš rozpočet.
Cestujete po svete už ako štvorčlenná rodinka. Mali ste záľubu v poznávaní cudzích krajín aj predtým, ako prišli deti?
- K cestovaniu máme obaja blízko už od mala. Absolvovali sme napríklad zahraničné detské kempy, výmenné pobyty na strednej škole, work travel počas vysokej, či dovolenky ešte v čase pred deťmi, ktoré boli nabité poznávaním čo najvzdialenejších krajín. Keď sme sa dozvedeli, že čakáme naše prvé dieťa, zľakli sme sa, že to všetko skončí. Koniec objavovania, spoznávania, cestovania, nášho najväčšieho hobby. Rýchlo sme sa v práci dohodli na našom prvom sabbaticale, na 10-týždňovej neplatenej dovolenke.
Bolo niečo, čo vás posmelilo v tom, aby ste sa neprestali venovať svojej cestovateľskej záľube? Hoci ste už boli rodičmi na plný úväzok.
- Linda, naša dcérka, mala asi tri mesiace, keď sme išli pozdraviť novozélandských kamarátov do Berlína. Zrovna tam boli na mesiac, v prenajatom byte, s trojročným synom Baxterom. Strávili sme s nimi dva dni a s otvorenými ústami sme celý čas počúvali zážitky z ich cestovania, s malým synom. V koľkých rečiach sa naučil povedať ďakujem? Ako si rýchlo zvyká na neznáme jedlo? V ktorej krajine sa mu najviac páčili ihriská? Z Berlína sme odchádzali ako obarení, rozčarovaní a šťastní. Mali sme jasný dôkaz, že aj s malými deťmi sa dá precestovať svet. Toto bol ten moment, ktorý rozhodol, že aj my chceme cestovať s deťmi, keď príde ten správny čas.
Kedy ten vhodný čas nakoniec prišiel?
- Čas bežal, kariéra sa nám obom rozvíjala, narodilo sa nám druhé dieťa, zariaďovali sme byt, a niekde v podvedomí stále blikala myšlienka na sabbatical. Často sme o tom nehovorili, ale keď už na to prišla téma, obaja sme vždy bez váhania tvrdili, že raz pôjdeme. Z toho raz sa však veľmi ľahko mohlo stať aj nikdy, a to sme si dobre uvedomovali. Spočítali sme si, že ak má Linda nastúpiť do klasickej základnej školy a sabbatical má trvať minimálne rok, musíme vyraziť najneskôr na začiatku roka 2018. A tým to bolo vybavené. Rok dopredu sme tento zámer oznámili okoliu, rodine, kamarátom a postupne aj v práci. A to bol najlepší ťah. Keď do svojho cieľu zaangažujete celé okolie, stačí tým, že im o tom poviete, už to ide ako po masle. Ten tlak, ktorý vznikol, nekonečné otázky, kedy vyrazíme, kam vyrazíme, ako vyrazíme, odkiaľ na to vezmeme peniaze nás hnali dopredu.
Aké boli vaše prvé začiatky a v čom je takéto cestovanie povedzme iné?
- Cestovanie s deťmi je naozaj veľmi iné, ako cestovanie bez nich. Je hlavne oveľa pomalšie a musíte si najlepšie hneď na začiatku uvedomiť, že sa nedá všetko stihnúť, všetko vidieť a všetko zažiť. Deti majú o cestovaní určite inú predstavu ako máme my, zrejme nepotrebujú vidieť všetky chrámy a múzeá, ktoré sa po ceste naskytnú. Radšej strávia aj každý deň na ihrisku, pláži či v bazéne. Prispôsobujeme deťom naše každodenné aktivity, aj výber destinácie. Spokojné deti sa rovná spokojní rodičia. Ak by sme ich ťahali nonstop po pamiatkach, asi by z toho boli otrávení, frflali by a ani my by sme si to neužili. Na druhej strane cestovanie s deťmi otvára dvere. Rýchlejšie sa spoznávame s miestnymi, dostávame pozvania na iné miesta, mimo turistické davy. Je to vďaka deťom povedzme také „hlbšie“ cestovanie.
Viacerých možno brzdí z objavovanie iných krajín s deťmi, aj strach a mierne obavy. Potýkali ste sa aj vy s podobnými nerozhodnými pocitmi?
- Čo sa týka strachu, ten sme nikdy nemali. Skôr máme rešpekt, s ktorým sme pristupovali k plánovaniu cesty s deťmi. Ľuďom, ktorí sa stále boja vycestovať, odporúčam chvíľu sledovať na internete rodiny, ktoré dlhodobo cestujú, aby videli v priamom prenose, že sa to dá. Je naozaj množstvo rodín, ktoré cestujú s deťmi. A to aj „na plný úväzok“. Stretávame ich všade počas cesty, lebo predsa len s deťmi vyhľadávame podobné miesta. Sledujeme ich aj na sociálnych sieťach a je toho doslova plný internet. Sami sa takto inšpirujeme, na ktoré miesta sa vydáme. Dôležité je nebáť sa. Malé deti cestovanie zvládajú často lepšie ako rodičia. Stretli sme cestovateľské rodiny s novorodeniatkami, predškolákmi aj školákmi. Niektorí cestovali týždeň, mesiac, niektorí rok aj dlhšie, všetko sa však dá. Hlavné je, aby boli rodičia v pohode, potom sú aj deti.
Cestovanie je aj otázkou peňazí a šikovnosti. Ako to máte nastavené vy? Nechali ste prácu, ale nejaký príjem financií isto máte.
