ROŽŇAVA. Rožňavčanka Blanka Plačková sa našla v CrossFite a už zbiera medaily.
V pretekoch na Kubínskej holi ste získali dvakrát druhé miesto. Ako hodnotíte preteky? Kde sa rozhodovalo o výsledku?
„Spartan Race na Kubínskej holi bol jeden z tých náročnejších, ale aj najkrajších. Organizátori sa vyhrali s traťou, kopcov bolo neúrekom, ako aj moje obľúbené strmé nebezpečné zbehy. Trať mala 24 km s 1500 m prevýšením. Posledných 5 kilometrov som sa predbiehala s mojou tímovou parťáčkou Gabikou, ktorú som na poslednom kilometri, kde bola prekážka za prekážkou, predbehla a dobehla šťastne do cieľa. Bola som patrične zničená, ale snažila som sa v čo najväčšej miere zregenerovať, lebo v nedeľu ma čakal 7,5 km šprint, na ktorom som taktiež skončila druhá.“
Nedávno ste znova obhájili prvenstvo v Železnej tigrici. Aké boli preteky pre vás? Čo vám dalo najviac zabrať?
„V porovnaní s predošlými rokmi považujem tento ročník Tigrice za najnáročnejší. Jednak o tom vypovedal konečný čas, ktorý bol asi o 5 minút horší ako minulý rok, obtiažnosť prekážok, kde boli väčšie váhy, a väčší počet opakovaní, ako aj to, že z 13 pretekárok nedokončilo súťaž šesť. Natrénované som mala dostatočne, ale keďže som od februára ťahala 8 až 9 tréningov do týždňa, týždeň – dva pred súťažou na mňa začala doliehať únava a vyčerpanie. Našťastie som sa dokázala skoncentrovať ešte na „posledný“ výkon a podarilo sa mi opäť obhájiť prvenstvo. Najväčšiu radosť mal zrejme z toho aj tak môj otec, ktorý ma hrdo sprevádza na Tigrici každý rok a poctivo si zapisuje časy predošlých súťažiacich, aby mal prehľad (úsmev). Po tomto náročnom víkende som si dožičila pár dní oddychu, aby som nabrala druhý dych na ďalšie tréningy.“
Čo vás ešte v tejto sezóne čaká?
„Táto sezóna je pestrejšia ako minulá, a to nielen množstvom tréningov, ale aj novými súťažami v CrossFite. Od januára som sa začala pravidelne venovať aj tomuto športu a už som sa zúčastnila aj dvoch súťaží v elitnej kategórii, na ktorých som skončila druhá. Je to najvšestrannejší šport, aký poznám, a poskytuje mi dostatočný priestor na rozvoj po každej stránke. Keďže je v ňom veľa gymnastických aj vzpieračských cvikov, vyžaduje si to aj väčšiu pozornosť. Od apríla mávam preto, okrem skupinových tréningov, aj súkromné, na ktorých drilujeme techniku a učíme sa čo neviem, čiže všetko (úsmev). Momentálne mám dvoch súkromných trénerov, Mareka v Octagon Fighting Academy a Miška v CrossFit Proton-e. Tento rok ma čakajú okrem Spartana ešte minimálne tri súťaže. Je toho viac než dosť, no kým budem mať na to čas, chuť a zdravie, budem v tom pokračovať.“
Čím vás CrossFit zaujal?
„Je pravdou, že na CrossFit som chodila aj pred asi tromi rokmi, ale nebola som spokojná so spôsobom vedenia tréningov, tak som prestala. Stále ma to však k nemu ťahalo, vyskúšala som preto iný gym – CrossFit Proton a doslova ma očaril (úsmev). Podmienkami, starostlivým prístupom, pries-tormi, kamarátskymi ľuďmi, rodinnou atmosférou. Tréneri sa nám venujú naplno, dajú si záležať či už na dôslednosti prevedenia techník, náplni tréningov, alebo pre nás vymýšľajú kadejaké aktivity v rámci členstva. Moje základy boli dosť chabé, preto roboty so mnou bolo ako na kostole (úsmev). Našťastie mám šikovného trénera a spolu s mojím úsilím sa zlepšujem pomerne rýchlo. Najviac ma na CrossFite baví zrejme to, čo viem najmenej, a tým sú gymnastika a vzpieranie. V každom prípade, som v tomto športe nováčik a dlho ním ešte aj ostanem.“
Ako hodnotíte svoj výkon i výsledok na pretekoch v Brne či Nitre v CrossFite?
„Úprimne? (úsmev). Som milo prekvapená. V Brne bola moja prvá súťaž v elite, kde nás bolo 11 žien. Tieto baby sa CrossFitu venujú pár rokov a ja ako začiatočník som nemala žiadne očakávania, išla som si po skúsenosti. Boli to dvojdňové preteky, v sobotu sme mali 3 workouty a v nedeľu 2 a 1 finálový. Keďže mávam dvojfázové tréningy, som zvyknutá na podobnú záťaž a nejako ma to nerozhodilo. Bola som však príjemne zaskočená, keď som po jednotlivých workoutoch skončila na druhom alebo treťom mieste. Tréner mi síce vravel, že pôjdem aj do finále, ale kto by mu už niečo také po pol roku odcvičeného v CrossFite veril? (úsmev). Ja rozhodne nie. Jeho slová sa však naplnili a vybojovala som si druhé miesto. O mesiac na to som sa zúčastnila súťaže CrossFit Summer Challenge v Nitre. Keď som dva dni pred pretekmi videla, aké workouty ma čakajú, ani som tam nechcela ísť. Opäť raz však došlo na trénerove slová, že to zvládnem, a mal pravdu. Skončila som opäť druhá. Toto miesto ma však trošku aj zamrzelo, lebo do finálového 6. workoutu som šla ako prvá, no pretekárka z Maďarska ma predbehla o jeden bod, tak sa mi ušla strieborná priečka. Každopádne, som nadmieru spokojná s umiestneniami, súťaže mi ukázali, čo musím ešte zdokonaľovať, učiť sa, že by som mala trénerovi viac veriť a hlavne to, že ma CrossFit chytil za srdce a baví ma viac, ako čokoľvek iné.“
