ROŽŇAVA. Trifecta víkend v Rumunsku priniesol Jakubovi Haviarikovi celkové víťazstvo.
Spartan Race sa presunul do Rumunska. Tri druhé miesta vám zabezpečili miesto najlepšieho pretekára víkendu. Ako to vnímate?
„Vyhrať celý Trifecta víkend bol jeden z mojich cieľov, s ktorými som do Rumunska išiel. Preto vnímam toto umiestnenie veľmi pozitívne a som naozaj veľmi rád, že sa mi to podarilo. Mám za sebou celkovo tri trifekta víkendy a dva z nich sa mi podarilo vyhrať a v jednom som bol druhý, takže to ukazuje to, že mi to vyhovuje a sedí mi to, keď mám za víkend tri preteky. Musím však uznať, že v Rumunsku to bolo naozaj tesné a rozdiel v konečnom súčte bol veľmi malý. Môj čas bol 5:27 hod. a Patrik Milata za mnou zaostal len 1:40 min., čo je naozaj veľmi tesné. Dúfam, že sa mi vydaria aj majstrovstvá sveta v trifecta víkende v Spartan, ktoré budú na konci októbra a ktorých sa zúčastním.“
Aké boli pre vás jednotlivé preteky? Ktoré dali zabrať najviac?
„Sprint, ktorý sa bežal ako prvý, sa mi, paradoxne, bežal pocitovo asi najhoršie, pretože to bolo len z kopca a do kopca, čo je pre mňa nie až tak vyhovujúce. Bolo to aj veľmi strmé, miestami sme šli naozaj štvornožky. Super bol profilovo veľmi podobný sprintu, ale bol ešte o 8 km dlhší a bolo tu takmer dvakrát toľko nastúpaných metrov. Beast mal pre mňa najviac vyhovujúci profil a pocitovo sa mi bežal najlepšie. Mal takmer 23 km a nastúpali sme tu 1600 výškových metrov, ale bol tak šikovne spravený, že som si to ani nevšimol. Taktiež sme si užili 2 km beh v potoku, kde to bolo naozaj technické a náročné. Najviac mi dal zabrať asi Super, pretože sme šli v podstate traja spolu. Boli tu minimálne rozdiely, tak sme sa naháňali a nič sme si nedali zadarmo. V druhej polovici som už mal tých kopcov naozaj dosť a začínal som pociťovať únavu, takže to bol už aj psychický boj, aby som nepoľavil a nespomaľoval.“
Nemrzí trocha, že ste trikrát skončili na druhom mieste? Čo o tom rozhodlo?
„Trikrát 2. miesto je lepšie ako trikrát 3. miesto, takže som spokojný. Ale áno, trošku mrzí to, že som nevyhral. Najmä na sprinte som mal veľkú šancu, no šťastie tentokrát nestálo pri mne a pekný hod oštepom rovno do stredu aj tak nepriniesol ovocie. Oštep mi vypadol s musel som ísť robiť trest a stratu na prvého Peťa Žišku som už nedokázal dohnať. Na supri o mojom umiestnení rozhodlo to, že Patrik Milata bežal naozaj skvele a nedal nám ani najmenšiu šancu ho poraziť bežecky a svoj bežecký výkon nepokazil ani na prekážkach, takže zaslúžene vyhral. Mne ostalo aj tak pekné druhé miesto. Na nedeľnom Beaste som v závere predbehol pretekára na 3. mieste, takže som do cieľa dobehol tretí, ale keďže ten, čo skončil druhý, podvádzal a bol dodatočne na základe videozáznamu diskvalifikovaný, tak som sa posunul na druhé miesto.“
O víkendové prvenstvo ste sa naťahovali s P. Milatom. Aký to bol súboj?
„Bol to súboj od začiatku do konca a ako som spomínal, bol veľmi tesný. Na sprinte som si spravil na Paťa náskok nejaké dve minúty, ktoré však následne na Supri zmazal a dokázal si ešte vytvoriť približne 1:30 min. náskok. Do nedeľňajšieho Beastu som nastupoval s tým, že poraziť Paťa v tejto forme o viac ako o minútu, bude ťažký oriešok, no nevzdával som sa. Až do 13. kilometra sme bežali s Paťom spolu a striedali sa na 4. či 5. mieste. Potom Paťo spravil chybu na jednej z prekážok, no môj náskok pred ním dlho nevydržal, pretože ma dobehol na oštepe, kde som opäť robil trest, pretože mi zase oštep smolne vypadol. Následne sme chvíľu bežali spolu, ale ja som potom využil sériu prekážok a zaútočil a vytvoril si mierny náskok. S miernym náskokom som prišiel aj na záverečné stúpanie, no ešte som dokázal zvýšiť tempo a do cieľa som dobehol pred Paťom s vyše trojminútovým náskokom, čo stačilo na víťazstvo v celom víkende. Aj keď Peter Žiška nenastúpil do nedeľných pretekov pre zranenie, tak to mohlo byť zaujímavejšie vo víkendovom hodnotení.“
V rámci Spartan vás čakajú preteky Ultra vo Valči, ktoré sa prezentujú ako najťažšie v sezóne. Ako sa na ne pozeráte? Budú aj pre vás najťažšie v sezóne?
„Pozerám sa na ne s rešpektom, pretože vzdialenosť 50 km vzbudzuje rešpekt. Bude to moja prvá skúsenosť s takouto vzdialenosťou na pretekoch, takže som aj zvedavý, ako to zvládnem. Či budú najťažšie, to neviem, pretože môj hlavný cieľ prečo idem tieto preteky bežať, je ten, že prví traja sa kvalifikujú na majstrovstvá sveta v Ultra Spartan, ktoré sa budú konať v decembri na Islande. Ak sa tam kvalifikujem, tak to budú najťažšie preteky v sezóne, pretože to je závod, ktorý trvá 24 hodín a behá sa jeden asi 5 km okruh a víťaz je ten, ktorý zabehne najviac okruhov, respektíve kilometrov.“
