Nestáva sa často, aby mal človek možnosť napísať recenziu na album a následne aj živé prevedenie žánrovo, inštrumentálne, textovo, výrazovo (nezostarli!!) aj posolstvom komplikovaného, a to po poriadne dlhej dobe.
V časoch takmer romantických pred 21 rokmi, ale finalizovanej až o rok neskôr vyšiel album Otras. Fenomenálny a prelomový, ale nie mainstream, dobre, hlavný prúd, aby aj Banáš mal pokojný spánok. Bolo to v roku 1998.
Teraz, hoci na diaľku, som bol aj pri live verzii tohto projektu, ktorá pochovala predstavy o tom, že muzika je iba vec verejná vyhradená elite, ktorá z nej celkom dobre hudobne zbankrotovala.
Richard Schwartz: Trh u nás ešte dlho nebude presýtený „ítečkármi“ Čítajte Myšlienkovo najmenej, bolo tam málo čo si všimnúť. Hudobne ani nehovoriac. Opak treba hľadať inde.
Kapela Otras už nebola nováčikom na našej scéne, predchádzali jej iné zostavy, Teória odrazu i Teória otrasu, z ktorej logicky vzniklo toto zoskupenie.
Mám rád tento orchester, lebo oni v trojici ukazujú úžasný potenciál, sú invenční, naozaj nezávislí na vkuse publikovania príživníkmi modelovaného vzoru: toto je trendy, pretože slovenský underground je koláč.
Na vrchu pestovaná šľahačka, v strede tá plnka a na spodku ten grunt. Vlastne ground, underground. Ale jeho naozajstným stelesnením je Otras. Jeden z mála.
Na Slovensku si dovolím tvrdiť, že áno. Isteže nie je v týchto vodách Otras sám, ale neutopí sa, naopak. Lebo z toho nežili, preto je ich návrat viac ako najsviežejší vánok v týchto vodách.
Duša kapely Peter „Varso“ Varsavík, gitarista, textár nepredstavuje nielen kysucký, ako sa kapela prezentovala, ale ani iný industriál, lebo jeho to nikdy netrápilo.
