MICHALOVCE. V poradí už 49. ročník Zemplínskeho jarmoku priniesol bohatý kultúrny program, ktorý prilákal do centra tisícky návštevníkov.
Obchodnú ulicu zaplavilo takmer dvesto stánkov s rôznym sortimentom, občerstvením a gurmánskymi špecialitami.
Parkovisko pred kultúrnym strediskom sa zmenilo na gazdovský dvor a obsadili ho remeselníci zo Zemplína.
Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo v piatok 17. augusta pred budovou radnice, podujatie pokračovalo na tribúne.
Divadlo i folklór
Program pre deti odštartovalo divadlo Babadlo z Prešova.
Vystúpil tiež folklórny súbor Zemplín, pripravený bol muzikálový recitál Na skle maľované v podaní divadla Drak.
V popoludňajšom bloku Pre každého niečo si návštevníci mohli vypočuť bubnovú show Batida.
Na pódiu sa predviedli kapely Klub 4, Panama band so speváčkou Nikou Karch a Adam Ďurica.
Výstava plodov i zvierat
Sobotňajší program odštartovalo vystúpenie tanečnej hip-hopovej školy D.S.Studio Košice.
Podvečer sa na pódiu predstvili skupiny ako Dátum spotreby, Iconito band a Samuel Tomeček band.
„Počas jarmočných dní si bola k dispozícii aj výstava Plody Zemplína vo vestibule Mestského kultúrneho strediska a výstava drobnochovateľov vo dvore starého súdu,“ povedala Iveta Palečková, hovorkyňa michalovskej radnice.
V uličke remesiel mohli vidieť záujemcovia priamo pri práci hrnčiarov, vareškárov, keramikárov i maliarov.
Návštevníci tu našli výrobky z dreva, včelieho vosku, keramiky, ale aj stánky s rôznymi dekoráciami a sladkosťami.
Pre našich najmenších boli pripravené aj tvorivé dielne.
Živé sochy potreté hlinou
Tohtoročný jarmok priniesol aj malé prekvapenie, a to živé sochy.
Tie pozývali všetkých návštevníkov na jarmok a stretnúť ste ich mohli v centre mesta, ale aj priamo medzi stánkami.
O desať živých sôch sa staral hrnčiar Ľubomír Lipai, ktorý sa aktívne venuje výrobe tradičnej pozdišovskej keramiky.
„Živé sochy som prvýkrát videl vo Francúzsku a nechal som sa inšpirovať. Je to zaujímavá novinka a väčšine ľudí sa páči, čo dokazujú aj priaznivé ohlasy. Dobrovoľníci, ktorí sa podujali na túto úlohu, boli natretí keramickou hlinou, jemne rozomletou a zmiešanou s vodou. Pravidelne sme ich museli dotierať a osviežovať vodou,“ prezradil Lipai.
Sochy boli zasadené do obdobia 30. až 40. rokov.
Hrnčiarsky kruh, ktorý si mohli tí odvážnejší vyskúšať, mal na starosti Ján Hura z obce Lúčky (okres Michalovce), ktorý je vyučeným hrnčiarom a dlhé roky pracoval práve vo výrobe pozdišovskej keramiky.
