PREŠOV. Už od detstva dobre pozná nemocničné chodby a nanovo sa na ne vracia, aby prinášala úsmev iným.
Bola ešte malým dieťaťom, keď u nej zistili chorobu, ktorá si podľa veku nevyberá.
Stala sa z nej onkologická pacientka. So svojou bojovnosťou a chuťou žiť ju však prekonala.
Teraz ju o pár mesiacov čaká skúška dospelosti. Ona napriek tomu neváha svoj čas deliť aj pre cudzích. Dianka Kollárová zo Širokého (okr. Prešov) pravidelne prichádza medzi malých onkologických pacientov, aby im pomáhala spríjemňovať ich dni aj v čase choroby.
Vzdať sa? To určite nie!
Dianka je krásna mladá žena, ktorej úsmev z tváre nemizne. To, čo si musela už za svojich 19 rokov života pretrpieť, si len ťažko predstaviť.
Pedagógovia rokovali o športe na školách Čítajte Ako 2,5-ročnej jej diagnostikovali leukémiu, ktorú jej liečili dva roky. Svoje rané detstvo teda prežila za múrmi košickej onkológie. Svoj boj s chorobou vyhrala, aj keď podľa jej slov sa to nedá časovo obmedziť. I napriek tomu, že sa zvykne hovorievať, že ak sa choroba nevráti do 5 rokov, človek sa pokladá za vyliečeného.
„Mala som kamaráta, ktorý už zomrel a jemu sa to vrátilo po 9 rokoch,“ opisuje Diana, ktorá si dodnes pamätá niektoré okamihy v nemocnici.
„Hovorili mi aj neskôr, sestričky i lekári, že mala som niekedy zlý deň, hlavne vtedy, keď mi dali dávku liekov, ale že som bola stále taká – ja pôjdem domov, mne sa nič nestane,“ opisuje mladá bojovníčka.
„Podvedome som stále ten optimizmus v sebe mala. Určite mi veľmi pomohol, bez neho neviem, ako by to bolo,“ spomína Diana, ktorá sa nikdy nevzdávala predstavy, že bude zdravá.
Dodnes medzi onkologickými pacientmi
Čas strávený v nemocnici ju však poznačil. Ťažko sa napríklad začleňovala do kolektívu.
„Celú základnú školu som si nevedela nájsť takých kamarátov, ktorí by boli naozajstní kamaráti. Vždy som bola taká čierna ovca, pre mňa bolo to začlenenie dosť ťažké,“ spomína si na detstvo.
Veľkým pomocníkom bola pre ňu aj po odchode z nemocnice práve spomínaná onkológia v Košiciach. Tá organizuje tábory Štvorlístok, kde Dianku hneď ako skončila liečbu, zapísali.
