SVIT. Vznik stredného školstva vo Svite priamo súvisí so vznikom fabriky a mesta.
V marci 1934 Baťova firma zo Zlína prejavila záujem o pozemky patriace obci Veľká.
Asi tri týždne po podpísaní kúpnej zmluvy sa začalo s vlastnou výstavbou.
Výstavba mesta bola spätá s výstavbou fabriky na močaristej rovine zvanej Štokava. S novou továrenskou budovou vyrástlo aj prvých sedem domov, v ktorých boli ubytovaní pracovníci malého podniku Pokusná stanica.
Škola bola založená na žiadosť firmy Baťa.
Prvého septembra 1939 sa začal výchovno-vzdelávací proces, ktorý spočíval v práci vo fabrike, vo výučbe v odbornej škole a v povinnom pobyte v internáte.
Baťova škola práce
Cieľom školy bola výchova priamych, samostatných ľudí, ktorí napriek mladému veku vedia zodpovedať za seba a im zverené úlohy.
Učili v nej chlapcov a dievčatá vo veku od štrnásť až sedemnásť rokov.
Prednosť mali deti z chudobných rodín. Výhodou pre mnohých chudobných rodičov bolo, že ak dieťa prijali do školy, rodičia sa oňho viac nemuseli starať, zodpovednosť za výchovu preberala škola.
Školu založil Ján Antonín Baťa, nevlastný brat Tomáša Baťu, aby získal kvalifikovaných pracovníkov. Po absolvovaní školy mali žiaci istú prácu vo firme Baťa.
Na table prvých absolventov bolo napísané: „Nie som pyšný na svoje závody, ale na svojich ľudí.“
Nezvyčajné prijímacie pohovory
„Nebude prijatý, kto by chcel pracovať len v kancelárii, ale tiež nikto, kto chce zostať len robotníkom a nemá vyššie ambície,“ vyslovil Tomáš Baťa a z tejto zásady sa vychádzalo pri prijímaní nových žiakov.
Prijímacie pohovory do Baťovej školy práce robili žiaci zo slovenského jazyka, z matematiky a z psychotechnickej skúšky. Veľa otázok sa týkalo cností, ľudských hodnôt ako zodpovednosť, úctivosť, čestnosť.
Denný režim
V Baťovej škole vo Svite boli tri základné odbory – strojnícky, chemický a textilný pletiarenský. V podniku sa robilo na tri osemhodinové pracovné zmeny.
Študenti pracovali denne osem hodín a po skončení práce mali päťkrát do týždňa školu, ktorá trvala tri až štyri hodiny. Ak žiak pracoval na prvej zmene, prácu začínal o šiestej, končil o druhej, potom sa musel rýchlo naobedovať, prezliecť a o štvrť na štyri sa začínala prvá školská hodina v Baťovej škole práce.
Po vyučovaní okolo siedmej bola večera, potom hodinka až dve voľna a o deviatej večer sa zatváral internát.
Oddelene boli ubytovaní mladí muži a mladé ženy.
Vlastné uniformy
Aby boli mladí muži a odlíšiteľní, mali vlastné uniformy. tie spĺňali dve kritériá. Verejnosť mala informovať, že ide o členov Baťovej školy. Keď mali oblečené uniformy, museli sa slušne správať, pretože automaticky bolo na nich vidieť, že sú mladí muži a od toho sa očakávalo, že budú mať spoločenské správanie.
Žiaci si na všetko v škole zarobili, všetko si dokázali zabezpečiť, a práve vďaka tomu systému sa naučili vážiť si peniaze a veľmi hospodárne s nimi zaobchádzali.
V škole bola prísna drezúra, disciplína, ale aj v rodinách deti boli takto vychovávané, teda sa prispôsobili tomuto životu, pretože sa im to vždy vyplatilo.
Voľný čas študentov
V Baťovej škole práce podporovali športové aktivity – ľahkú atletiku, box, futbal, hádzanú, tenis, korčuľovanie či lyžovanie.
Organizovali tanečné večierky, kurzy spoločenského správania či obedy u nadriadených, aby žiaci ukázali, aké je ich spoločenské správanie.
V škole dávali dôraz na desať pravidiel mladého muža či mladej ženy, ktoré boli považované za akési desatoro Baťovej školy práce do života.
Desať pravidiel mladého muža
- V práci premýšľaj.
- Práci ver.
- Prácu nezanedbávaj.
- Never v nemennosť poznania.
- Buď ctižiadostivý.
- Nemíňaj viac, ako zarobíš.
- Šetri časom.
- Pomáhaj tým, ktorí to potrebujú.
- Buď verný.
- Dbaj, aby po tebe zostala stopa celého človeka.
Žiakov učili zarábať peniaze, rozumne ich míňať a myslieť zároveň na budúcnosť – šetriť si. Dokonca mali na vysvedčení presne uvedené, koľko si za školský rok našetrili.
Finančná gramotnosť
„Už oddávna je nám známe, že zamestnanec je pre nás bezcenný, ak sme ho nepriviedli na cestu hospodárskeho vzostupu. Sporením buduje samostatnosť a zodpovednosť. Najúbohejším tvorom je zadlžený človek! Život zadlženého človeka nie je životom. Je to zmes zúfalstva a štvanice, kde zohnať na splácanie a kde na živobytie. Za takéhoto duševného stavu je vylúčená akákoľvek úspešná práca. Do toho stavu nemôže upadnúť nik, kto si robí záznamy o svojich príjmoch a výdavkoch,“ hovoril J. A. Baťa.
Mladí muži dostali dve knižky – absenčku a ročenku. Absenčka slúžila na ospravedlnenia, v ročenke mali zapísané financie – príjmy a výdavky.
Vďaka týmto zachovaným záznamom sa dozvedáme, že pravidelne čítali noviny a knihy, navštevovali kurzy a spolky a stihli absolvovať mnohé turistické výlety. Platili si dane i poistenie.
Okrem tohto dostávali vreckové desať korún. Pán majster mal však právo ovplyvniť výšku vreckového. Rozhodlo oblečenie či poriadok vo veciach, ak si nezaslúžil, nedostal.
Baťova škola práce zanikla spolu so súkromnými školami 21. apríla 1948, ale jeho myšlienky prežili v absolventoch.
