SPIŠ. Mnohé z nich boli v priebehu rokov zdevastované a zanikli. Niektoré sa však zachovali až do súčasnosti a sú miestom oddychu pre miestnych i turistov.
My sa pozrieme na najkrajšie a najzachovalejšie kaštieľne parky na Spiši. Zavítame do Bijacoviec, Hodkoviec, Spišského Hrhova, Markušoviec a Strážok.
Z czákyovských kaštieľov vidieť Spišský hrad
Parky v prvých troch menovaných obciach boli navzájom prepojené vďaka rodu Csákyovcov), ktorý všetky tri tamojšie kaštiele vlastnil.
Na jednej strane išlo o vizuálny kontakt s dominantou krajiny, Spišským hradom, a na strane druhej ich spájalo stromoradie pozdĺž ciest spájajúcich tieto sídla. Tieto kaštieľne parky tak tvoria unikátny krajinársky komplex.
O bijacovský park sa stará lesnícke učilište
Park v Bijacovciach bol vybudovaný krátko po výstavbe kaštieľa na konci 18. storočia. Ide o prírodno-krajinársky park na terasách z oboch strán kaštieľa.
Značná časť parku je tvorená voľnou krajinárskou úpravou. Na terase pred záhradnou fasádou kaštieľa sa nachádza fontána, ktorá je dominantou tejto časti parku. Originálnym prvkom je aj obvodová bukovo-sosnová aleja obklopujúca park z južnej, východnej a západnej strany. Okrajom pravidelnej časti parku vedie zase lipová aleja. V parku rastú najmä domáce dreviny, pričom ihličnany sú v menšine.
V parku bola aj drobná architektúra, z ktorej ostalo len torzo. Nefunkčné je tiež malé prírodné jazierko. Bijacovský park predstavuje obdobie prechodu od pravidelných parkových úprav k prírodno-krajinárskym úpravám.
Napriek tomu, že park v Bijacovciach má už svoje najlepšie obdobie za sebou, je v pomerne dobrom stave vďaka lesníckemu učilišťu, ktoré sídli v budove kaštieľa.
V hodkovskom parku pochovávali aj psy
Len štyri kilometre južne od Bijacoviec ležia Hodkovce, miestna časť obce Žehra, v katastri ktorej sa nachádza starobylý Kostol svätého Ducha aj Spišský hrad.
Treťou pamiatkou Žehry je práve hodkovský kaštieľ obklopený rozľahlým parkom. Kaštieľ bol postavený začiatkom 18. storočia a neskôr k nemu pribudol aj park, ktorý je jednoznačne najvzácnejším na Spiši a patrí k najhodnotnejším na Slovensku.
Park počas svojej existencie prešiel viacerými zmenami. Koncom 18. storočia tu bol zrejmý koncept francúzskej záhrady. Po roku 1800 park nadobudol charakter tzv. sentimentálneho typu.
Od druhej polovice 19. storočia nastalo pre park zasa krajinársko-dendrologické obdobie. Premeny slohov zanechali na parku nezmazateľnú stopu a vďaka tomu ide o skutočne unikátny komplex.
Počas svojej existencie bol park viackrát rozširovaný do svahu Dreveníka a postupne v ňom pribúdali drobné stavby. Najvzácnejšou z nich je kaplnka. V nej a v jej okolí boli pochovaní príslušníci csákyovského rodu. Pochovávali sem dokonca aj svoje psy.
O hodkovský park je v súčasnosti dobre postarané vďaka klientom domova sociálnych služieb, ktorý v kaštieli sídli.
Hrhovský park má palmový skleník
Západne od Hodkoviec v Spišskom Hrhove neďaleko Levoče sa nachádza tretí csákyovský kaštieľ s parkom. Bol postavený koncom 19. storočia v neobarokovom štýle a v súčasnosti je v ňom reedukačné centrum.
Pravidelnú časť parku oddeľuje od prírodno-krajinárskej časti vysoká stromová vegetácia. V parku nechýbajú fontány a nachádza sa tu dokonca palmový skleník. Terasu parku zakončuje vodná nádrž v barokovom štýle.
Kompozičným centrom prírodno-krajinárskej časti parku je jazero s ostrovčekom, na ktorom rastú vŕby. Jazero s potokom vytvárajú vodnú sústavu, ktorá napája fontány a udržuje hladinu spodných vôd dôležitú pre stromy. Spomedzi viacerých drevín v parku vyniká limba tatranská. Nechýbajú však ani cudzokrajné dreviny.
Po odchode Csákyovcov na konci druhej svetovej vojny nebola venovaná náležitá pozornosť starostlivosti o park, preto sa dostal do nie veľmi lichotivého stavu.
V posledných rokoch je však zrejmá snaha o jeho revitalizáciu.
Markušovský park mal dve časti
V Markušovciach neďaleko Spišskej Novej Vsi sa nachádza ďalší zaujímavý kaštieľny park. Tak ako za všetkými pamiatkami v obci, aj za výstavbou parku boli miestni šľachtici Máriássyovci.
Park vybudovaný v 70. rokoch 18. storočia mal pôvodne dve časti. Prvá časť predstavujúca pravidelnú francúzsku záhradu je situovaná medzi renesančným kaštieľom zo 17. storočia a letohrádkom Dardanely a existuje i v súčasnosti.
Druhá, prírodno-krajinárska časť, sa nachádza oproti kaštieľu za Hornádom a zachovalo sa z nej už len torzo.
Pravidelná časť medzi kaštieľom a letohrádkom je rozdelená na tri terasy prepojené kamenným schodiskom. Po okrajoch je ohraničená múrom.
Za parkom bola zeleninová záhrada, ovocný sad a dom záhradníka, ktorý sa zachoval podnes. Dominantnými sú v parku strieborné smreky.
Keďže areál má dlhodobo v správe Múzeum Spiša, o park je dobre postarané. Jeho stav ešte zlepšila nedávna revitalizácia.
Z okrajov parku v Strážkach sú pasienky
Posledný zachovaný park na Spiši, sa nachádza v Strážkach, ktoré sú v súčasnosti miestnou časťou Spišskej Belej.
Park obklopuje renesančný kaštieľ, ktorého najstaršie časti pochádzajú z 15. storočia. Tento rozľahlý prírodno-krajinársky park sa rozkladá na hornej terase pri kaštieli, juhovýchodnom svahu a na spodnej terase na ľavom brehu rieky Poprad. Pôvodne bol ešte väčší, ale jeho okrajové časti sa dnes obrábajú, alebo využívajú ako pasienky. Vedľa ohrady parku rastú striedavo lipy a smrekovce. Dreviny v parku sú takmer výlučne domáceho pôvodu. V parku nechýba ani drobná záhradná architektúra.
Keďže kaštieľ je v správe Slovenskej národnej galérie, park je v dobrom stave.
Najkrajší park bol v Sans Souci
Popri spomínaných kaštieľoch sa parky nachádzali aj pri iných šľachtických sídlach. Buď úplne zanikli, alebo sú veľmi zdevastované. Za všetky môžeme spomenúť park pri Sans Souci, letnom šľachtickom sídle Csákyovcov neďaleko Iliašoviec.
Letohrádok, ďalšie budovy a park spolu vytvárali skutočne malebné miesto. Podnes sa však z tohto komplexu okrem kaplnky nezachovalo prakticky nič.
Parky sú oázou oddychu
Parky pri kaštieľoch majú obrovský význam z historického, kultúrneho, rekreačného i ekologického hľadiska. Sú príjemným miestom oddychu pre ľudí, ale tiež domovom neraz vzácnej flóry a fauny.
Tieto parky sú prirodzeným a dôležitým elementom miestnej krajiny. Preto je potrebné aj naďalej sa o ne dobre starať a spustnuté parky obnovovať, aby ich mohli obdivovať aj ďalšie generácie.
Autor: Martin Furmanik
