PREŠOV. K zvučným menám slovenskej literatúry sa opäť priklonili v Divadle Alexandra Duchnoviča.
Aktuálne finišujú s prípravou premiéry diela Sľuby z pera Jozefa Gregora Tajovského.
Tentoraz však stavili na jedinečné zobrazenie. Jedno dielo vykreslia počas jedného večera hneď tromi spôsobmi.
Prešovská univerzita má nový športový komplex Čítajte V troch verziách
Predstavovať Tajovského hru Ženský zákon bližšie netreba.
Jeho dielo Sľuby je predobrazom práve tohto titulu. Zuza Javorová i Mara Malecká sa objavia ako v Ženskom zákone, tak aj v Sľuboch.
Rozdiel je však najmä v posune zobrazenia charakterov a ich psychologického zobrazenia.
Pri premiére tohto diela stavili režisér aj herci na tri rôzne obmeny.
„Hra je zvláštna v tom, že sa hrá na tri varianty. Je to aj pre diváka zaujímavá, čo všetko môže divadelník vniesť do jedného textu, ako všelijako sa dá interpretovať, možno aj skomoliť.
Je to celý rad hereckých možností od psychologicko-realistického prístupu si prejdú situačnou komédiou až po motivácie, postavené na hlavu, ktoré v pôvodnom autorovom texte ani nemáte a prinášajú ich dodatočne divadelní tvorcovia,“ objasnil spracovanie režisér Matúš Oľha, ktorý priznáva svoj vrúcny vzťah k DAD-u a na oblátku ho v Divadle Alexandra Duchnoviča vnímajú ako „svojho dvorného“ režiséra.
Tentoraz sa opäť nebáli využiť svoj potenciál, aj potenciál hry. Možno aj spôsobom, ktorý by prekvapil i autora diela.
„V prípade tretieho zobrazenia, posmoderny, ani samotný autor netušil, čo všetko sme tu objavili,“ prezradil s úsmevom režisér Oľha.
„Za jeden večer takéto tri prístupy by mali byť oslavou práve dramatického umenia,“ zdôraznil.
S bohatým generačným zastúpením
Herecké obsadenie je prierezom kolektívu, ktorý DAD má.
Novou herečkou, ktorá prišla v tejto sezóne do divadla, je Zdenka Kvasková. Tá si zahrala v jednej verzii Aničku a v inej podobe Miška.
„Vychytala som asi to najlepšie, čo som na začiatok mohla, čo sa týka režiséra, keďže ja som v tomto ešte taká nepopísaná tabuľa. Cítim sa tu veľmi dobre a som vďačná za túto príležitosť, ktorú mi režisér dal, aj keď, povedzme si, kupoval mačku vo vreci.“
Ako priznáva, najzaujímavejšie bolo pre ňu sa „prepnúť“ zo ženskej verzie do podoby mužskej roly.
Ako sa Oľha vyjadril, je rád, že sa v DAD-e etablovali aj poslucháči Akadémie umení a jeho bývalí študenti Michal Kucer a Ladislav Ladomirjak.
„Teší ma, že je tu aj taká medzigeneračná komunikácia, ktorá je v každom súbore mimoriadne dôležitá.“
Aj Michal, aj Ladislav sa zhodli na tom, že táto spolupráca je vždy príjemná a iná, zvlášť, keď počas študentských rokov režisérovi vykali a teraz „prepli“ do tykania.
Herecké majstrovstvo
Veľkým prínosom je tiež obsadenie skúsených herečiek DAD-u Svetlany Škovranovej a Ľudmily Lukačíkovej.
„Ženský zákon aj Sľuby sú typicky ženskou hrou a v dramatike je pomerne núdza o veľké charaktery zrelých žien. Ja som rád, že takéto herečky sú u nás – aj Sveťa, aj Ľudka, predstavujú to herecké majstrovstvo, ktoré si takýto autor vyžaduje,“ konštatoval režisér.
Ľudmila hrá v každej z troch verzií tú svoju postavu - Maru, matku Miška.
„A za ten čas som vystriedala dve sestry, dvoch manželov a tri deti," povedala s úsmevom na margo Mary. Zaujímavé to vraj bolo aj z hľadiska textu.
„Ten prvý text bol celý, potom časť z neho vyhodená, celé preškrtané, upravené, je to teda naozaj pestré,“ tešila sa herecká Mara v podaní Ľudky Lukačíkovej.
Ostali verní trendu dramatickej linky
Hra je podľa režiséra naviazaním na dramatickú linku v divadle, ktorá sa osvedčila, a predstavujú ju tituly ako Neprebudený, Ťapákovci či Krčma pod zeleným stromom.
S nácvikom hry Sľuby začali v júni, prekonali aj na skúškové obdobie náročnejšie dni rekonštrukčných prác.
Inscenáciu aj celý tento projekt spracovania vymysleli približne pred rokom. Pri hre je, vzhľadom na jej rozptyl a tri variácie, bohaté tiež kostýmové stvárnenie.
O to sa postarala Katarína Oľhová, sestra režiséra, ktorá spolupracovala v DAD-e napríklad aj na Ťapákovcoch.
A čo bolo podľa režiséra najnáročnejšie?
„Aby herci prijali túto koncepciu, aby boli v stave akceptovať aj odlišné motivácie. S pravoverným prístupom ku klasike asi nevystačíte,“ povedal režisér.
Cieľom koncepcie je podľa Oľhu demonštrovať, že aj klasický divadelný text môže byť zdrojom moderného divadla.
„Mojou snahou bolo prepojiť tieto tri časti, aby aj ako celok tvorili zaujímavú výpoveď o živote, človeku.“ Ako režisér priznal, metódou sa nechal inšpirovať u Petra Scherhaufera, ktorý takto v minulosti spracoval dielo Dva buchy, tri šuchy.
Bavia sa herci, baviť sa budú diváci
Ako režisér vysvetlil, hra bola písaná pôvodne v stredoslovenskom nárečí.
„Reč je to špecifická, ťažký, o preklad do rusínčiny sa postaral Jaroslav Sisák. Musel sa s tým popasovať, ale treba povedať, že rusínčina má hutnejšie vyjadrenia, viac šťavnaté,“ konštatoval Oľha.
Herci sa zhodli na tom, že samotné skúšanie bolo bohaté na úsmevné príhody. Napríklad vzhľadom na fakt, že kým v prvej verzii mali text pôvodný, v druhej bol zosekaný a v tretej zas upravený. Aj takto teda museli naplno ukázať svoje herecké majstrovstvo.
„A keď sa baví herec, bude sa baviť aj divák,“ konštatoval umelecký šéf divadla Ľubomír Mindoš.
Hra Sľuby bude mať premiéru v piatok 5. októbra o 19.00 hod. na veľkej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča.
