PREŠOV. Svojich bývalých spoluhráčov, vrátane tých oveľa starších a skúsenejších, koučuje len 28-ročný Erik Digaňa.
Rodeného Ilavčana zavial na východ Slovenska volejbal.
Svoje pôsobisko našiel vďaka štúdiu v Prešove.
Profesionálne smečiarske povinnosti nikdy nepostavil pred vzdelanie a teraz neľutuje.

Hráčsku kariéru ukončil pre zranenie a o to viac sa začal realizovať v oblasti výchovy mladých volejbalistov.
Vo svojich 28 rokoch debutoval (víťazstvom 3:2 nad Svidníkom) ako kouč mužov VK Mirad PU Prešov medzi kolegami, s ktorými ešte nedávno „dral“ hráčsku lavičku.

V čase prípravy na extraligu porozprával o zaujímavostiach z minulosti i súčasnosti nový tréner prešovských volejbalistov Erik Digaňa.
Erik, narodil si sa v Ilave, ale svoju mládežnícku volejbalovú kariéru si začal v mestských farbách slávneho Chemesu Humenné. Kto ťa priviedol k volejbalu?
- Od skorého veku som inklinoval k športu. Začínal som s futbalom. Neskôr som zistil, že volejbal sa dievčatám páči viac, takže z časti som sa stal volejbalistom asi kvôli nim. Neskôr prišli prvé úspechy, ktoré ma motivovali na sebe pracovať.
Pred siedmimi rokmi si prišiel do Prešova a s výnimkou hosťovania na play-off v Košiciach si tu už zostal. Prečo práve Prešov?
- V roku 2011 sme s Humenčanmi vyhrali juniorské majstrovstvá SR. Prešov v tom čase trénoval Ľuboslav Šalata a spolu s pánom Cihoňom za mnou prišli.

Chceli, aby som prišiel hrať do Prešova, a prvá reakcia bola jednoznačne nie. Moja predstava v tom čase bola prioritne viazaná na školu. Tréner to nevzdal a cez letné prázdniny sa mi opätovne ozval, či som si to nerozmyslel. Cez 2. kolo prijímacích skúšok som sa nakoniec dostal na Fakultu športu PU, a tým pádom bola na stole dohoda o ročnom hosťovaní.