STARÁ ĽUBOVŇA. Tento príbeh sa možno zo začiatku podobá na ten váš. Úctyhodné je, že Viktor Lapšanský dokázal v našliapnutom tempe vydržať a spolu s manželkou dosahujú výborné výsledky.
Všetko sa to pre Viktora začalo zdravotnými problémami ktoré boli späté s nadváhou. Trpeli, kĺby, kolená, ale najmä chrbtica. Každé vyšetrenie bolo diagnostikované ako obezita.
„V roku 2011 som mal 109 kilogramov, 46 rokov a išiel som do výsluhového dôchodku na colnici. Každý lekár mi povedal, že nadbytočné kilogramy musia ísť dole,“ začína svoje rozprávanie Viktor. Zdravotné problémy boli jednou z príčin, prečo odišiel z práce. V mladosti sa síce venoval atletike, ale keď nastúpil do práce, už na šport vôbec nemal čas.
Všetci obdivujú naše Tatry, návštevnosť stúpa, píšu MY Popradské noviny Čítajte „Veľa som sedel v aute a cestoval po celom Slovensku. Taktiež som nemal pravidelné stravovanie,“ priznáva.
Keď mu diagnostikovali obezitu, povolili mu jedine bežky alebo bicykel, Viktorovi to však vôbec nevyhovovalo.
Zlomový Mikuláš
„Manželka mi tiež povedala, že musím so sebou niečo robiť. Na Mikuláša v roku 2011 mi kúpila 20-eurovú permanentku do fitnescentra u nás v Starej Ľubovni,“ spomína Viktor na prvé krôčiky ku zmene. Keď však prišiel do fitnescentra a videl tam tých vypracovaných ľudí, nebolo mu všetko jedno. Zhodnotil to tak, že prvé dva mesiace to bola katastrofa.
„Prvý týždeň som si povedal, že to skúsim, nech urobím manželke radosť. Po mesiaci prišli sviatky. A ako si cez sviatky nedovoliť jesť? S cvičením som zmenil aj jedálny lístok. Tie Vianoce však už pre mňa boli iné ako predchádzajúce,“ rozpráva Viktor.
Nemal nikoho, kto by ho viedol. Pomohla mu literatúra a kolegovia, ktorí mu dávali rady. Nevyužíval žiadne špeciálne prípravky. Povedal si, že ako pribral, tak musí schudnúť.
Krása spišských historických parkov očarí každého Čítajte „Začiatkom roka 2012, po dvoch mesiacoch a po sviatkoch som si uvedomil, že sa krásne dá žiť aj bez zlých návykov. U mňa boli štyri najdôležitejšie – vyprážané jedlo, alkohol, pivo, žiaden pohyb. V tom som dovtedy žil,“ priznáva.
„Prišiel 6. január a manželka sa ma pýtala, či budem pokračovať. Odpovedal som, jasné, keď už sme začali. Bol som naštartovaný, lebo som videl na váhe, že 3 – 4 kilogramy išli dole. Nezačínal som extrémami, ale postupne. Robil som aj kardio cvičenie, prvý polrok to bolo trápenie. Problém bol telesná váha, nestíhali pľúca, ale všetko to chcelo postupnosť. Začal som na sebe pracovať v zime, väčšinou som športoval v interiéri,“ sumarizuje Viktor.
Schudol takmer štyridsať kíl
„Až keď prišiel marec, začal som kardio robiť vonku. Troška som už nabral svalovej hmoty aj som si v hlave utriasol, čo chcem dosiahnuť. Jednoznačne som chcel ísť dole s váhou, upevniť si zdravie, nie na úkor toho, že sa zničím, ale aby som dokázal, že so sebou niečo môžem spraviť, že sa to dá,“ hovorí o svojom odhodlávaní.
Bývalí kolegovia ho nechápali, čudovali sa mu. „Pýtali sa ma, ako chcem vyzerať v päťdesiatke, hovorili, že sa zničím. Preto som si stanovil svoj prvý cieľ – polmaratón v päťdesiatke, keď mi to zdravie dovolí,“ hovorí Viktor, ktorému schudnutie trvalo tri roky a váhu si udržiava už tretí rok.
Namiesto 109 kilogramov má teraz sedemdesiatdva, schudol teda tridsaťsedem kíl.
„Musel som sa na ten polmaratón pripraviť. Chcel som ísť, ale zároveň som chcel byť sám o sebe presvedčený, že to dokážem. Trvalo mi to tri roky,“ priznáva.
Naštartoval ho prvý polmaratón
Ešte pred svojou päťdesiatkou Viktor absolvoval prvý polmaratón v Bratislave.
„Odhodlal som sa a prihlásil som sa. Zakazovali mi to v rodine, deti, upozorňovali ma, koľko je to kilometrov, no ja som hovoril, že si verím. Argumentoval som tým, že viem, ako idem s tepom, ako mi pracujú pľúca, keď to teraz neskúsim, bude to také čakanie na ďalší rok,“ priznáva svoje pohnútky Viktor.
Nahliadnite do sveta nevidiacich, pozývajú MY Noviny Spiša Čítajte Pred polmaratónom trénoval pol roka, intenzívne šesť týždňov pred súťažou. Denne zabehol osem až dvanásť kilometrov. Mal pravidelný plán, nastavil si to tak, že jeho cieľ bolo dobehnúť v čase 1:50, na to sa pripravoval. „Môj prvý polmaratón dopadol 1:49:48. Rozdiel bol 12 sekúnd,“ zhodnotil.
„Keď som zabehol polmaratón, povedal som si koniec, už neurobím krok späť, chcel som sa posúvať len dopredu.“
