BARDEJOV. Teplé štvrtkové októbrové ráno. S reštaurátorom Martinom Kutným lezieme po lešení Humanistického gymnázia, prvej mestskej školy v Bardejove.
Fasáda historickej dominanty mesta sa reštauruje. V slnečných lúčoch, ktoré sa jemne dotýkajú čerstvej fasády, doslova cítime duch genia loci a významných osobností, ktoré tu študovali a učili.
Reštaurovať takúto budovu je ako čítať a znova písať, pre ďalšie a ďalšie generácie Bardejovčanov, knihu dejín kráľovského mesta.
Diela sa v júni 2016 ujali známi reštaurátori. Akademický maliar Peter Gomboš (PG) a akademický sochár Martin Kutný (MK). Niekoľkým etapám obnovy fasády predchádzal archeologický výskum.
Opravu z väčšej časti financuje ministerstvo kultúry z fondu Obnovme si svoj dom. Časť je dotovaná aj zo zdrojov rímskokatolíckej cirkvi, ktorá budovu spravuje. Náklady zatiaľ nepresiahli 100-tisíc eur.
Škola sa reštauruje už viac ako dva roky.
MK: Začali sme v roku 2016 architektonicko-historickým výskumom, potom aj reštaurátorským. Na jeho základe sme diagnostikovali poškodenia troch fasád a v spolupráci s prešovskými pamiatkarmi určili spôsob ich obnovy. Samotné reštaurátorské práce na južnej, západnej a východnej fasáde začali v roku 2017.
Takže obnova sa týka výlučne fasády?
MK: Áno, fasád. Interiér je kompletne prerobený z 80. a 90. rokov, tam nie je čo reštaurovať.
Čo vlastne znamená reštaurovanie fasády takejto historickej budovy?
MK: Práce zahŕňali najprv odstránenie sekundárnych premalieb a omietok, upevňovania pôvodnej omietky, následne boli nanášané jemné omietky, kde sa vo forme sgrafít objavili aj pôvodné ornamenty, ktoré teraz retušujeme. Budova by vo finále nemala vôbec vyzerať ako čerstvo, povedzme stavebne natretá, ako nová. Bude upravená a retušovaná tak, aby jej plocha vyjadrovala historickosť tejto budovy.
Vzhľad budovy, ako vidíme na dobových fotografiách, sa dosť výrazne menil.
MK: Samozrejme, a,bohužiaľ. Napríklad strecha sa z pôvodnej vymenila za sedlový typ. Čo sa nám nepodarilo, je výmena okien, zatiaľ sa na to nenašli peniaze. Veríme, že v budúcnosti sa ešte nájdu.

V akej etape reštaurovania ste dnes?
MK: Tento rok sa začala druhá etapa. Pristúpili sme k farebnej úprave fasád. Retušujeme a maľujeme ich. Obnovuje sa aj baroková freska s postavou Panny Márie na južnej fasáde. Na východnej strane sa obnovuje náznak hradobného múru. Do čoho sme sa ešte nepustili, je severná strana, pretože tá bola k budove sekundárne pristavaná, budeme ju robiť, počítam, v tretej alebo až v štvrtej etape.
Stojíme na lešení pri fasáde a vidíme tu rôzne farby a vrstvy.
MK: Viete, my tú fasádu robíme a retušujeme tak, ako keby sme reštaurovali nejaký vzácny obraz. Žiadne maľovanie veľkoplošným štetcom. Dočisťovali sme ju aj skalpelmi. Odkryli sme a dostali sme sa až k štruktúre pôvodnej zvlnenej renesančnej omietky, ktorá lícovala so stavebným kameňom. Tieto omietky sa v stredoveku, ľudovo povedané, ešte nedávali „do laty“. Práve to je na tejto fasáde to krásne a zaujímavé. Má svoju charakteristickú vibráciu. Chceme, aby z toho domu vyžaroval ten genius loci, ktorý tu nepochybne je. Najmä keď si človek predstaví, koľko dejateľov tu pôsobilo. Stále sa hovorí, že Bardejov má dve dominanty. Podľa mňa sú štyri. Bazilika, radnica, táto škola a kláštor.
“Osobne mi na fasádach v Bardejove chýba, že nie sú reštaurované, ale iba obyčajne maliarsky natreté.
„
Aká bude výsledná farba fasády?
MK: Táto budova bude veľmi pekná. Maľovaná. Finálne by mala byť farba budovy mäkká, sivo-okrová so štruktúrou, povedané v úvodzovkách, bude taká „fľakatá“. Čo mne osobne chýba na fasádach v Bardejove je, že nie sú reštaurované, ale iba obyčajne maliarsky natreté. Fasáda tejto budovy je bohatá na rôzne prvky, maľované detaily, ozdobné pletence, pilastre, obrazy, sgrafitá, freskové výjavy, rímsy, pôvodné okná a tak ďalej. Myslím si, že v takejto podobe budovu Bardejovčania ešte nevideli, pretože veľa vecí bolo skrytých pod premaľbami a omietkami. Keď sa dokončí, budú na námestí už tri maľované domy.
(Pilaster – architektonický prvok, ktorý mierne vystupuje na stene či fasáde, priečelí alebo v interiéri. Má tvar neúplného piliera alebo stĺpa a najmä dekoratívnu funkciu. Sgrafito – grafická umelecká technika, pri ktorej dielo vzniká vyškrabávaním do viacvrstvovej hladenej omietky. Pozn. autora)
Našli ste počas reštaurovania niečo nové aj z historického hľadiska?
PG: Myslím, že budova bude po dokončení zaujímavá nielen z pohľadu reštaurátora, ale aj pre laickú verejnosť. Skrývala totiž niekoľko prekvapení. Odborná verejnosť počítala s tým, že niektoré veci už nenávratne zanikli. Pravda je ale taká, že sa nám podarilo nájsť množstvo výpovedných výtvarných detailov, ktoré sú prezentovateľné.
Čoho sa týkajú?
PG: Zistili sme napríklad, že datovania na južnej fasáde nezodpovedajú skutočnosti. Vznikli hlavne nesprávnou interpretáciou starších nálezov, ktoré boli pod nimi. Napríklad, v letopočte vzniku budovy, 1538, bolo pod číslom 3 v origináli číslo 0, takže vieme isto iba o číslach 0 a 8, no nevieme, čo viedlo vtedajších realizátorov rekonštrukcie k takejto prezentácii roku. Čo je ale najdôležitejšie zistenie, na východnej fasáde sme našli datovanie letopočtu 1770, kde sa posledná číslica nezachovala. Tým je jasné, že všetky tieto „datovačky“ vznikli približne v tomto období, teda v poslednej štvrtine 18. storočia.