LEVOČA. Pri príležitosti osláv jubilea knižnice pre nevidiacich Levočan Martin Dzurňák natočil dokumentárny film s názvom Svet na dotyk. Ponúka pohľad na fungovanie a zmysel tejto inštitúcie.
Prostredníctvom takmer polhodinového dokumentu sa dá nahliadnuť nielen do sveta nevidiacich, ale aj k tým, ktorí im pomáhajú.
V snímke vystupujú zamestnanci tejto jedinečnej knižnice a predstavujú nielen svoju prácu, ale aj to, čo pre nich ich zamestnanie znamená.

„Pre mňa bol najväčší zážitok, keď som videl na vlastné oči to, čo som chcel tým filmom naznačiť divákovi. A to ten ich vzťah, ako zamestnancov, k nevidiacim. Keď sa pustil film, tak som videl, ako sa vidiaci kolegovia nakláňajú k tým nevidiacim a prerozprávavajú im to, čo sa deje na plátne. Fakt si zaslúžia uznanie ako celý kolektív,“ opísal svoje pocity tesne po premiére dokumentu jeho autor Martin Dzurňák.
Predstavenie knižnice je vo filme napojené na reálny život zrakovo hendikepovaných. Dokument medzi iným zachytáva napríklad ich vyučovanie v špeciálnej škole, zábery z čitárne, kde čítajú a počúvajú deti, či návštevu Ľubovnianskeho hradu.
Výtvarný proces

„Keď vytváram nejaký reliéf, skúšam si predstaviť tým, že zatvorím oči, ako by si ho mohol predstaviť ten nevidiaci, ale je to pre mňa nepredstaviteľné,“ hovorí vo filme výtvarník Matúš Vacula.
Pre knižnicu vyrába matrice objektov, aby si nevidiaci dokázali predstaviť tvary najdôležitejších prvkov objektov, ktoré oni nikdy nevideli.
Matrice sa využívajú v knihách, učebniciach, ako samostatne visiace obrázky na stenách či mapy.
„Keď bolo päťsté výročie ukončenia hlavného oltára v Chráme sv. Jakuba v Levoči z dielne Majstra Pavla, urobili sme knihu k tomuto jubileu s farebnými reliéfnymi obrázkami, takže aj takýmto spôsobom sme chceli našim ľuďom priblížiť majstrovské dielo tohto geniálneho umelca,“ hovorí šéfredaktorka Gabriela Rerková.
Vo filme výtvarník ukazuje a opisuje celý proces vzniku týchto matríc, ktorý prebieha v levočskej knižnici.
Herecké výkony
Peter Cibula je herec Štátneho divadla Košice, ktorého čítanie kníh v knižnici nahrávajú.
„Je to pre mňa príjemný čas strávený v koži niekoho iného, stratený medzi riadkami iných svetov, ako je ten môj,“ priznáva herec v dokumente.

Táto práca nie je taká jednoduchá, ako by sme si mysleli. Herec číta niekoľko hodín viac dní po sebe, čo vyžaduje koncentráciu na text, aby sa to druhým dobre počúvalo. Všetky knihy, ktoré sa u nich nahrajú, idú ďalej na spracovanie na prepis aj do digitálnej knižnice. Do elektronickej podoby ich dostávajú ručným prepisovaním, skenovaním alebo kopírovaním z počítačových médií. Texty skenujú a následne ich upravujú.
Korektorky kontrolujú text v Braillovom písme cez hmatový displej i zvukovú kontrolu, potom ide rovno do tlače. Husto zapísaná strana z knihy formátu A5 tvorí tri strany textu v Braillovom písme. Keď prepíšu stostranovú knihu, dostanú