SPIŠ. V tieni známeho kaštieľa sa však nachádza ešte jedna významná pamiatka. Keďže je však vo veľmi nelichotivom stave, mnohí ju prehliadnu. Ide o župný dom Stolice X. spišských kopijníkov.
Kopijníci mali mnoho výsad
Stolica X. spišských kopijníkov bola výsadným územím, akých bolo na Spiši v stredoveku a novoveku niekoľko. Radili sa k nim aj Provincia XXIV. spišských miest, Provincia XVI. spišských miest a výsadné postavenie mali aj banícke mestá v Hnileckej doline.
Nahliadnite do sveta nevidiacich, pozývajú MY Noviny Spiša Čítajte Stolici X. spišských kopijníkov udelili uhorskí panovníci prvé známe privilégiá v 13. storočí. Je však pravdepodobné, že existovala už oveľa skôr. Kopijníci boli príslušníkmi drobnej šľachty, ktorých úlohou bolo chrániť severnú hranicu Slovenska.
Historici sa dodnes rozchádzajú v názoroch, či boli maďarského, slovenského, alebo iného pôvodu. Kopijníci mali vlastnú samosprávu, avšak formálne podliehali spišskému županovi. Mali tiež špeciálne výsady. Nemuseli platiť dane, clá na jarmokoch a mali právo súdiť v menej významných záležitostiach.
Ich povinnosťou bolo zasa posielať v prípade potreby kráľa zo svojich radov ozbrojencov. Práve odtiaľ pochádza názov stolice. Desiati muži totiž posielali do boja jedného spomedzi seba.
Vo filme predstavil netradičné povolania Čítajte Práva a povinnosti potvrdzovali v priebehu storočí viacerí uhorskí králi. Stolica X. spišských kopijníkov sa nazývala aj Malá župa, aby sa odlíšila od „Veľkej“ Spišskej župy.
Medzi kopijnícke obce patrili okrem iných napríklad Abrahámovce, Betlanovce, Čenčice, Hozelec, Gánovce, Granč-Petrovce, Spišský Hrhov, Markušovce či Kluknava. Dohromady ich bolo približne štyridsať, z ktorých už viaceré medzi časom zanikli.
