SPIŠ. Po mramore je jedným z najušľachtilejších stavebných obkladových kameňov travertín. Táto hornina vápencového charakteru je charakteristická pórovitou štruktúrou.
Za veľa vďačia Čechom, píšu MY Popradské noviny Čítajte Travertín býva prevažne biely, avšak môže byť aj svetložltý, šedý či fialový.
Niekoľko travertínových lokalít sa nachádza aj na Spiši. Najvýznamnejšie z nich sú v Gánovciach a v okolí Spišského Podhradia.
Travertín z týchto lokalít ľudia oddávna využívali ako stavebný materiál.
Spišský travertín sa vyznačoval takou kvalitou, že ho používali nielen miestni, ale využil sa pri stavbe mnohých známych stavieb po celom Československu.
Na Spiši z neho stavali chodníky
Ak chceme pátrať po stavbách zo spišského travertínu, musíme začať v jeho rodnom regióne.
Spišiaci, najmä tí, ktorí ho mali najbližšie, ho používali doslova na každom kroku. Vydláždili si ním totiž chodníky na uliciach. Pôvodné travertínové chodníky ešte i dnes môžeme vidieť v Spišskom Podhradí, Spišských Vlachoch a ďalších spišských mestách a obciach.
Miloj pomaly ožíva, zaujalo to MY Noviny Spiša Čítajte Z travertínu boli tiež postavené mnohé sochy a pamätníky v regióne.
Týmto kameňom sú tiež obložené viaceré verejné budovy na Spiši, ako napríklad Mestský úrad v Spišskej Novej Vsi.
Travertín bol použitý aj u viacerých kúpeľných budov vo Vyšných Ružbachoch.
Travertín však popri špeciálnom využití používali ľudia bežne pri stavbách svojich domov, alebo z neho robili náhrobné kamene.
Keď hovoríme o stavbách z travertínu na Spiši, nesmieme zabudnúť na symbol regiónu – Spišský hrad. Táto dominanta ležiaca na travertínovej kope bola totiž z rovnakého materiálu aj postavená.
Štefánikova mohyla je zo 7000 kusov kameňa
Najslávnejšou stavbou, ktorá bola postavená zo spišského travertínu, je nepochybne mohyla M. R. Štefánika na Bradle.
Ako je všeobecne známe, Milan Rastislav Štefánik tragicky zahynul v roku 1919. Už krátko potom sa začalo uvažovať o dôstojnom mieste jeho posledného odpočinku. Napokon sa v roku 1925 rozhodlo, že ho pochovajú v mohyle, ktorá sa postaví na vrchu Bradlo nad jeho rodnou obcou Košariská pri Myjave.
V Pieninskom národnom parku zavládlo najpestrejšie obdobie Čítajte Verejnú súťaž o stavbu mohyly vyhral známy architekt Dušan Samuel Jurkovič.
Ako stavebný materiál sa určil travertín z Dreveníka pri Spišskom Podhradí. Vedúcim stavebných prác sa stal Paolo Franco Miglierini zo Spišských Vlách, ktorý zároveň vytesal na mohyle písmená.
Stavať sa začalo v júni 1927. Travertín sa dovážal vlakom zo Spišských Vlách. Dohromady išlo o 194 vagónov, ktoré obsahovali takmer 7 000 kusov kameňa.
Slávnostné otvorenie Mohyly pri príležitosti desiateho výročia vzniku ČSR sa uskutočnilo 23. 9. 1928 za účastí tisícov ľudí z celého Československa.
O niekoľko dní na to mohylu navštívili aj T. G. Masaryk a E. Beneš.
Z travertínu postavili množstvo pamätníkov
Zo spišského travertínu bol postavený aj pamätník Červenej armáde vo Svidníku. Tridsaťsedem metrov vysoký monument bol slávnostne odhalený 3. októbra 1954 pri príležitosti desiateho výročia karpatsko-duklianskej operácie. Za realizáciou stáli architekti K. Lodr, J. Krumpecht, V. Šedivý a sochári O. Kozák, J. Hana a F. Gibala.
Po odchode na výsluhový dôchodok úplne obrátil svoj život Čítajte Rovnako ako mohyla na Bradle, aj pamätník vo Svidníku je národnou kultúrnou pamiatkou.
Popri svidníckom monumente bolo postavených zo spišského travertínu na Slovensku mnoho ďalších pamätníkov a pomníkov.
Obkladali sa ním divadlá i hotel Kyjev
Spišský travertín poslúžil tiež ako obkladový materiál na mnohých významných verejných stavbách po celom Slovensku.
Obložený je ním aj známy hotel Kyjev s priľahlým obchodným domom na Kamennom námestí v Bratislave.
Vo filme predstavil netradičné povolania Čítajte Hotel Kyjev sa začal stavať v 60. rokoch 20. storočia a dokončený bol v roku 1973. V čase vzniku sa hotelovo-obchodný komplex tešil mimoriadnemu záujmu Bratislavčanov a návštevníkov hlavného mesta.
V posledných rokoch bol však hotel bez využitia a chátral. Súčasný vlastník ho však plánuje zrekonštruovať a vrátiť mu niekdajšiu slávu. Momentálne Hotel Kyjev púta pozornosť fasádou, ktorú upravili streetartoví umelci.
Spišským travertínom bolo obložených aj viacero slovenských divadiel. Ako obkladový materiál sa tento kameň použil napríklad na prístavbe pôvodnej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave.
Spišský travertín tiež skrášľuje fasádu Mestského divadla v Žiline. Budova bola postavená v rokoch 1942 – 1944 najskôr ako reprezentačný dom Žiliny. Divadlo v nej sídli od roku 1950.
Travertínom zo Spiša boli tiež obložené viaceré ministerstvá a dôležité úradné budovy v Bratislave.
Spišský travertín je aj v Prahe
Spišský travertín sa použil aj pri stavbe niekoľkých verejných stavieb v Čechách.
Najvýznamnejším objektom, kde bol kameň zo Spiša využitý, je budova Federálneho zhromaždenia v Prahe. Táto budova bola postavená na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia.
Meky Žbirka odštartoval svoje turné v Tatrách Čítajte Autormi jej architektonického návrhu boli K. Prager, J. Kadeřábek a J. Albrecht. V súčasnosti budova patrí Národnému múzeu, ktoré v ňom usporadúva príležitostné výstavy.
Spišský travertín poslúžil ako stavebný materiál pri nespočetnom množstve známych verejných stavieb v celom bývalom Československu. Vybrali sme len niektoré z nich. Ak niekedy pôjdete okolo týchto stavieb, spomeňte si, že v ich rodnom liste je zapísaný aj Spiš.
Z travertínu je Koloseum i Fontána di Trevi
Z travertínu, i keď už nie spišského, je postavených aj mnoho slávnych stavieb vo svete.
Prím hrá v tomto smere Taliansko, kde sa kedysi ťažilo travertínu najviac.
Na Apeninskom polostrove sú z travertínu vybudované napríklad slávne Koloseum, Berniniho kolonáda vo Vatikáne či Fontána di Trevi.
V Nemecku je z travertínu zasa postavený hrad Burghausen zapísaný v Guinessovej knihe rekordov s dĺžkou vyše jeden kilometer ako najdlhší hrad na svete.
Jedna z dominánt Paríža, bazilika Sacre-Cour, je taktiež postavená z travertínu.
Z travertínu bolo vo svete postavených ešte mnoho iných známych budov, keďže sa ťažil a stále ťaží v USA, Turecku, Iráne, Mexiku a Peru.
Autor: Martin Furmanik
