SPIŠSKÝ HRUŠOV. V poli ostala stáť len zrúcanina kostolíka. Dedina sa vraj prepadla pod zem, podľa historikov zanikla niekedy v šestnástom storočí.
Napriek tomu je toto miesto niekoľko sto metrov západne od obce Spišský Hrušov, neďaleko cesty do Spišskej Novej Vsi, stále vyhľadávané.

Z ranogotického kostolíka zaniknutej stredovekej obce Miloj pri Spišskom Hrušove sa zachovali iba zrúcaniny.
Kostolík z trinásteho storočia bol zasvätený svätému Stanislavovi. Prvá písomná zmienka o „terra Miloy“ sa nachádza v darovacej listine z roku 1255.
Samotný kostol sa prvýkrát spomína v prameňoch v roku 1402.
Veža predstavuje peknú dominantu krajiny

„Koscilek“ dotvára v tomto priestore scenériu doslova par excelans.
Chátrajúci kostol bol vraj zdrojom stavebného materiálu pri výstavbe renesančného kaštieľa Csákyovcov v Spišskom Hrušove.
Je zrejmé, že vežu kostola by bolo treba ošetriť a zakonzervovať, aby z nej už neodpadol ani jeden kameň.
Starajú sa o sedliacky les
Sedliacky les nie je zaujímavý svojou rozlohou, pretože má iba 24 hektárov, ale o to viac je zaujímavá poloha a priestor, v ktorej sa nachádza. „Keďže chceme tento les a celý priestor ponúknuť a odovzdať ďalším generáciám v dobrom stave, prebieha pod vedením Urbárskej spoločnosti Spišský Hrušov revitalizácia lesa,“ ozrejmuje Peter Šofranko.

„Za posledné štyri roky bolo vysadených 2,5-tisíc nových stromov s cieľom dotvoriť korunu lesa a zalesniť čo najviac voľných plôch tak, aby les čo najviac odolával vetru, ktorý potenciálne môže spôsobovať škody,“ upresňuje urbárnik.
Používajú tradičné ekologické metódy
„Čo sa týka hospodárenia v lese, na ochranu nových sadeníc pred zverou nepoužívame štandardné chemické prostriedky, ale zvolili sme starú metódu, a to nanášanie ovčej vlny na sadenice, ktorá svojím špecifickým pachom odpudzuje zver, a tým chránime malé stromčeky. Táto metóda sa nám osvedčila nielen ekonomicky, ale aj prakticky, takže pokračujeme v nej ďalej,“ vysvetľuje Peter Šofranko, čo robili počas sobotnej brigády v lese.

Na vyťahovanie vyznačeného a kalamitného dreva taktiež využívajú pomoc miestneho furmana, ktorý so svojím koňom a šikovnosťou nenarobí pri tejto náročnej činnosti skoro žiadne škody v poraste.
Všetky obrábané poľnohospodárske plochy okolo lesa nie sú ošetrované chemickými postrekmi, na hnojenie a ošetrovanie využívajú len ekologické prostriedky.
Zatiaľ to skrášlili pri studničke, no plánujú i saunu
V blízkosti tohto lesa sa nachádza pekne situovaná studnička, ktorej funkcia v tejto lokalite je veľmi dôležitá ako pre samotný les, tak pre turistov, návštevníkov, poľovníkov, poľnohospodárov a domácich na osvieženie.

„Z tohto dôvodu by bolo potrebné na tomto mieste vybudovať menšie zastrešené odpočívadlo, v ktorom by sa dalo oddýchnuť, ale aj ukryť pred nepriazňou počasia. A viem si celkom dobre predstaviť v tomto priestore nainštalovanie prírodnej fínskej sauny – zariadenie na oddych a relax v zime,“ hovorí o svojich túžbach na zveľadenie okolia Peter Šofranko.