PREŠOV. Umenie má mnohoraké podoby a interpretácie. Nie každý však dokáže prezentovať svoj talent takým spôsobom ako Julo Fujak.
Profesor estetiky na Katedre kulturológie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa, nech to znie akokoľvek akademicky strnulo, strnulým nie je. Miluje hudbu, ale navyše má ten talent, že ju vie komponovať a interpretovať jedinečným spôsobom.
Jedinečná galéria zhmotnila skvosty Prešova na ošarpanom múre Čítajte Prešiel vari všetkými žánrami a odvetviami, je doma v tzv. klasickej hudbe, tam u neho hrá prím okrem iných skladateľov Stravinskij a Bartók, preto niet divu, že spolupracoval svojho času s Mariánom Vargom a na vystúpení to aj prezentoval jeho skladbou „Žltá ľalia“ (mimochodom, 18. 11. 2018 je stanovený ako deň vydania CD albumu ich spoločných koncertov z rokov 2001 – 2002 s názvom Hudobné happeningy v košickom vydavateľstve Hevhetia).
Okrem toho spolupracoval aj s s rôznymi hudobnými telesami a viedol hneď niekoľko rockových, resp. alternatívnych zoskupení, ako boli Teória Odrazu, Otras, tEóRia OtraSu, neraz so svojím gitarovým súputníkom Petrom „Varsom“ Varsavikom, v súčasnosti pôsobí v zoskupení NE:BO:DAJ.
V centre umenia Viola sa predstavil v piatok 19. 10. 2018 s hudobno--edukačným pásmom „Od A(damčiaka) po Z(appu)“.
Netradičné spojenie hudby interpretovanej na klavíri a basgitare so sláčikom v kombinácii s audiovizuálnou projekciou predstavil Julo nielen všetko to, čo ho formovalo, ale predstavil až edukačne koncept nazvaný „emanácie hudobnej semiosféry“.
Stopni nudu, zaži vedu, láka Prešovská univerzita Čítajte To je aj titul jeho novej odbornej publikácie, ktorá bola publikovaná tohto roku a je venovaná Petrovi Važanovi a Zdeňkovi Plachému, in memoriam.
Prekvapením pre všetkých bol hosť programu Vladimír Merta.
Tento charizmatický textár, hudobník a človek mnohých talentov prišiel nečakane na produkciu Jula Fujaka a keďže spolupracujú dlhodobo, nezaobišlo sa to bez spoločného vystúpenia.
Vladimír Merta sa predstavil s elektrickou gitarou, aj keď je oveľa známejší ako hráč na akustické nástroje. Keďže Merta ich ovláda nespočetne, nechýbala ani píšťala, klasická akustická gitara a ďalšie nástroje.
Dôležitým odkazom od Jula Fujaka pri prezentácii nových trendov v hudbe bol fakt, že ich zaujímavým nosným prvkom sú autentické zvuky prostredia, napríklad ulice, ktoré si autor nahráva a potom ich zhudobňuje.
Mažoretky PKO Diridonky oslávia štvrťstoročnicu Čítajte Fujak tak tiež experimentuje a vzniká z toho premostenie autentického zvuku s komponovaným. Popritom stíha aj špeciálne filmové, (spolu)autorské hudobné produkcie, spomenieme živú hudbu k nemým filmom „Nosferatu“ alebo „Jánošík“ od režiséra Siakeľa, ktorý Fujak naživo so svojimi partnermi, vrátane Mertu, interpretoval v kinosálach u nás, v Lipsku či Londýne.
Významný hudobný semiotik Eero Tarasti z Helsinskej univerzity o ňom napísal.
„Počas rokov, čo som poznal Júliusa Fujaka, som sledoval jeho aktivity, či už ako výnimočne talentovaného bádateľa, alebo pozoruhodného skladateľa a progresívneho umelca. Stal sa jedným z naj-aktívnejších členov medzinárodného vedeckého projektu Musical Signification a jedným z najsľubnejších odborníkov svojej generácie“.
Fujak by mal zavítať do prešovskej Violy aj budúci rok s novými spoluhráčmi z JAMU v Brne.
