ROŽŇAVA. Pomaly končiaci sa rok 2018 bol v Rožňave venovaný životu a dielu Kálmána Tichyho. Vo februári na slávnostnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva mu udelili titul Čestný občan In memoriam, v priebehu mesiacov marec až jún prebehla séria odborných prednášok venovaná K. Tichymu. V auguste odhalila samospráva na budove riaditeľstva Baníckeho múzea pamätnú tabuľku ako významnému rodákovi a bývalému zakladateľovi a riaditeľovi múzea. V septembri v rámci Dní mesta prebehla vernisáž výstavy Kálmán Tichy (1888 – 1968).
Rok Kálmána Tichyho zavŕšila odborná konferencia, ktorú pripravilo Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s Mestom Rožňava, OZ Pre partnerské mestá Rožňavy, Gemerským osvetovým strediskom a OZ Drázus.
Konferencia s názvom Kálmán Tichy – významná osobnosť Rožňavy sa konala 24. októbra 2018 v priestoroch Gemerského osvetového strediska. V jej úvode riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič privítal takmer šesťdesiatku zúčastnených a predstavil oficiálny program podujatia. Následne sa už slova ujalo postupne osem prednášajúcich vrátane maďarských hostí. Sled prednášok bol plynulý aj vďaka zabezpečenému simultánnemu prekladu. Všetci prednášajúci vyčerpávajúco využili svoj pridelený čas, v rámci ktorého sa dotkli mnohých tém súvisiacich so životom a prácou Kálmána Tichyho. Predstavili ho ako tvorivého maliara, grafika, múzejníka, či publicistu. Poukázali taktiež naňho ako na spolupracovníka Márie Bartóky a nezabudli opomenúť ani jeho spoločnú tvorbu s bratom Gyulom Tichym, aj v oblasti písania sci-fi poviedok. Konferenciu ukončila bohatá diskusia.
V poobedňajších hodinách účastníci konferencie vzdali česť pamiatke rodiny Tichyovcov na Mestskom cintoríne. Chátrajúci dekoratívny náhrobník, ktorý pôvodne navrhol Kálmán Tichy pre svojho predčasne zosnulého brata, pre túto príležitosť odborne očistili a obnovili reštaurátori Alexander Koreň a Árpád Mézes bez nároku a odmenu.
Na záver dňa bola pre účastníkov pripravená komentovaná prehliadka výstavy Kálmán Tichy (1888 - 1968) v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
Výstava v Galérii Baníckeho múzea je jedným z najväčších podujatí Roka Kálmána Tichyho. Jej kurátormi sú E. Lázárová a S. Holečková, odborným garantom E. Kušnierová. Autori výstavy sa snažili túto výnimočnú osobnosť Rožňavy predstaviť ako erudovaného výtvarníka, maliara rožňavských zákutí a vynikajúceho grafika. Napriek nútenému odlúčeniu od rodného mesta sa do Rožňavy neustále vracal a vytvoril tu mnoho pôvabných diel za využitia rôznorodých technik, ktoré si Rožňavčania obľúbili a mnohí ich vlastnia ako vzácnu pamiatku na svojho slávneho rodáka.
Unikátna rozsahom
Odborný garantom výstavy bola historička Edita Kušnierová. „Výstava vznikala dosť zaujímavo, lebo sme sa rozhodli s kolegyňami z baníckeho múzea využiť pre túto retrospektívnu výstavu nielen fond, ktorý tu existuje už dávno. V ňom sú dokonca aj diela odkúpené z pozostalosti príbuzných Kálmána Tichyho z Bardejova ešte v 90-tych rokoch. Kolegyňu Lázárovú totiž napadlo aj to, že osloví ľudí v Rožňave, ktorí vlastnia diela, či by boli ochotní zapožičať ich na výstavu. Všetci boli veľmi ochotní, jednak boli veľmi hrdí na to, že majú tieto obrazy, jednak Kálmán Tichy bol mimoriadne obľúbený, aj keď sa mesto k nemu po vojne zachovalo nie veľmi férovo. Stal sa nežiadúcou osobou a musel odísť do Budapešti. Potom sa však sem vracal, mal tu veľa priateľov a známych. Vytvoril veľa diel z rožňavskou tematikou. Nie sú to tie najšpičkovejšie diela. On vyrástol ako mladý umelec pod vplyvom staršieho brata Gyulu, ktorý bol veľmi váženým a ceneným maďarských grafikom. Od neho pochytil rôznorodé grafické techniky, ktorým sa potom veľmi intenzívne venoval. Umelecky najcennejšie aj na tejto výstave sú grafiky. Mal rôzne techniky lepty, suché ihly, medirytiny, ryl aj do hliníkových dosiek, do dreva,“ uviedla Edita Kušnierová. Unikátna je výstava hlavne tým, že v takomto rozsahu sa dielo K. Tichyho vystavuje prvýkrát. „Zároveň sa dotýka osobnosti Tichyho ako človeka. Ako veľmi kultúrneho, civilizovaného, mierumilovného a váženého človeka, znalca umenia, literatúry. Sú to aj mnohé jeho osobné veci, ktoré dotvárajú jeho osobnosť, jeho články, state, ktoré publikoval. Bol to na svoju dobu v Rožňave významný polyhistor,“ pokračovala Kušnierová.
Zabudnutý umelec ožil
Jedným zo zberateľov, ktorí zapožičali svoje obrazy na výstavu, bol aj Zoltán Gallo. „Som zberateľ amatér, hobbysta, ktorého zaujímajú diela Tichyho. Sú tu veľmi zaujímavé veci a oceňujem to, že sa spojili inštitúcie a súkromní zberatelia. Tým pádom je vidieť väčší záber tvorby autora,“ povedal Zoltán Gallo. „Dôležité je to, že sa jeho diela oprášili a nezabudlo sa neho. Dlhé roky bol v ústraní, zabudnutý jednak Rožňavou a Rožňavčanmi, napriek tomu že pre Rožňavu urobil veľmi veľa, ale i slovenskou výtvarnou scénou. Možno preto, že niektorí ho považovali za maďarského maliara, Maďari za Slováka. Som rád, že jeho dielo je možno aspoň na takejto lokálnej úrovni vidieť. Som presvedčený, že sú tu, hlavne z jeho raného obdobia, niektoré jeho kvalitné a hodnotné diela.“ Čím Galla Tichy oslovil? „V začiatkom som ho bral ako zabudnutého autora. Čím ďalej som sa dostával do jeho života, diela, do jeho samotného životného príbehu, zisťoval som, že bol veľmi komplikovaný. Myslím si, že aj nespravodlivý voči nemu za jeho postoje. Tým viac som sa snažil získavať jeho diela. Niektoré z rôznych aukcií, aj mimo Slovenska, aby som ich dostal späť do Rožňavy, aby sa vrátili kam patria. Tichy bol s Rožňavou spätý celý život. Aj keď bol nútený ju násilne opustiť,“ povedal Gallo.
Vynikajúci muzeológ
Spoluautorka výstavy Sylvia Holečková sa Tichymu venuje hlavne z pohľadu jeho práce v múzeu. „Vypracoval sa na vynikajúceho muzeológa. Svojou všestrannou aktívnou muzeologickou prácou, vtedy progresívnymi muzeologickými prístupmi vo veľkej miere prispel k dobrému menu rožňavského múzejníctva. V roku 1924 bol zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave a funkciu riaditeľa zastával aj po zlúčení dvoch rožňavských múzeí – Mestského a Bansko-hutníckeho múzea v roku 1940,“ uviedla Holečková. „Počas svojho pôsobenia vo funkcii riaditeľa vyvíjal veľké úsilie o sprístupnenie zbierok verejnosti formou stálej expozície, ale aj o vyhovujúce uloženie múzejných zbierok. Jeho snaha bola korunovaná úspechom v roku 1931, kedy bola verejnosti sprístupnená prvá povojnová expozícia Mestského múzea. Za veľký úspech jeho činnosti sa označuje myšlienka, boj a úspešné zjednotenie dvoch rožňavských múzeí a prezentácia rôznorodých zbierkových jednotiek formou spoločnej expozície otvorenej v roku 1943. Medzi priority Kálmána Tichyho patril aj neúnavný výskum gemerského regiónu, ktorý orientoval predovšetkým na zber vzácneho múzejného materiálu. Vďaka jeho zbierkotvornej činnosti si múzeum v priebehu niekoľkých rokov vybudovalo vzácnu, odborníkmi vysoko hodnotenú zbierku. Publikoval výsledky svojich výskumov a prednášal svoje poznatky z dejín umenia a o historických pamiatkach Rožňavy a okolia. Popritom bol naďalej veľmi produktívnym a uznávaným výtvarným umelcom.“
