ROŽŇAVA. Sobotný sviatočný deň v Rožňave sviatok príliš nepripomínal. Našťastie sa však našli ľudia, ktorým 17. november a udalosti s ním spojené nie sú ľahostajné. Iniciatívy sa chopili členovia OZ Otvor dvor a pripravili podujatie, ktoré spojilo hneď tri akcie. O štvrtej popoludní zasadili v parku na Námestí baníkov Strom slobody, nasledovalo zapálenie sviečok pri soche Francišky ako spomienka na 17. november a podvečer ukončila prezentácia fotografií z protestov
Za slušné Slovensko a čítanie úryvkov z knihy príhovorov na zhromaždeniach Za slušné Slovensko, ktorá aktuálne vyšla pod názvom My sme tí, na ktorých sa čakalo. Udialo sa to v kultúrno-kreatívnom centre Kláštor.
Stromy slobody
Stromy slobody symbolizujú vznik Československej republiky a v rokoch 1918 a 1919 ich ľudia vysadili tisíce. Do výsadby sa zapojili starostovia, žiaci, členovia miestnych spolkov. Stromy boli ovešané stuhami, domy zástavkami, spievala sa hymna, ku koreňom sa ukladali pamätné listy. Sadili sa aj v neskorších rokoch (1928, 1945, 1968) vždy, keď si ľudia chceli pripomenúť a osláviť význam slobody a demokracie, uvádza sa na webovej stránke projektu Stromy slobody. V rámci tohto projektu sa sa pri príležitosti výročia vzniku 1. ČSR mapujú, označujú a ošetrujú pamätné stromy, ktoré boli zasadené pred 100 rokmi, pri príležitosti vzniku ČSR, 28. októbra 1918. Tie stromy sa sadili po celom území 1. ČSR, teda na území súčasnej ČR, Slovenska, ale aj Podkarpatskej Rusi na území dnešnej Ukrajiny. V Rožňavskom okrese sme doteraz mali zasadené pamätné stromy len v obci Silica. Štyri lipy boli vysadené členmi Finančnej stráže Česko-Slovenskej republiky pri budove colnice ČSR na maďarsko-(česko)slovenskej štátnej hranici medzi obcami Silica (maďarsky Szilice) a Jošvafé (maďarsky Jósvafő) pri príležitosti 10. výročia vzniku Československa, upresňuje spomínaný web projektu.
Od soboty má svoj Strom slobody aj Rožňava. Je to lipa veľkolistá. „Hlásime k demokratickým ideám, na ktorých vznikla 1. ČSR, rozhodli sme sa aspoň takto symbolicky zapojiť do projektu a vysadiť na tomto mieste strom, ktorý bude pripomínať význam 1. ČSR,“ uviedol vo svojom príhovore Richard Petro z OZ Otvor dvor. „Dúfam tiež, že sa tento strom stane živým pamätníkom 1. ČSR, pri ktorom sa budeme môcť stretávať pri okrúhlych i menej okrúhlych jubileách vždy 28. októbra. Možno to vyznie ako klišé, ale pevne verím, že sa pri tomto strome stretnú budúci Rožňavčania pri 200., 300., či 400. výročí vzniku 1. ČSR a pripomenú si jej význam, rovnako ako dnešný deň.“
Súčasťou projektu je aj vytvorenie a osadenie pamätnej nerezovej tabuľky, ktorá bude umiestnená pri strome. Tabuľka bude mať rovnakú podobu ako tabuľky pri všetkých 3962 nájdených stromoch, ako aj pri 2559 novovysadených stromoch v rámci tohto projektu. Bude sa akurát mierne líšiť textom. Stáť na nej bude veta „Vysadili občania Rožňavy pri príležitosti vzniku Československej republiky.“
Odvaha, sloboda a zodpovednosť
Nápad zorganizovať podujatie, ktoré spojí tri dôležité udalosti v histórii Slovenska, vznikol, keď si ľudia z OZ Otvor dvor uvedomili pre nich jednu zásadnú vec. „Keď sme si vedľa seba položili všetky tri dôležité dátumy, vznik 1. ČSR 28. októbra 1918, Nežná revolúcia 17. novembra 1989 a začiatok protestov Za slušné Slovensko 2. marca 2018, ukázalo sa, že všetky majú niečo spoločné – odvahu, slobodu a zodpovednosť.
Dá sa to povedať dvojako, musíme mať odvahu byť slobodní, alebo musíme v sebe cítiť slobodu, aby sme mohli konať odvážne skutky. Je nezmyselné pomeriavať odvahu ľudí pred sto rokmi, pred tromi desaťročiami alebo tú dnešnú. Vtedy aj dnes bolo a stále je podstatné ukázať odvahu v konkrétnej situácii, čeliť aktuálnym výzvam, nebáť sa tu a teraz,“ uviedol Radoslav Kovács z OZ Otvor dvor. „Všetka odvaha sa vždy zrodila tam a u tých, ktorí boli slobodní. Zároveň platí, že prejaviť sa slobodne – slovom, postojom, činom, môžeme len vtedy, keď v sebe nájdeme odvahu postaviť sa vlastným strachom, predsudkom, vlastnému egu. Teda, mať zodpovednosť sami k sebe, k svojim blízkym i k všetkým, s ktorými zdieľame túto krajinu.
Náš prvý demokratický prezident, Tomáš Garrigue Masaryk, po vzniku Československa povedal, že demokraciu už máme, teraz ešte nejakých demokratov. Myslím si, že práve tu je stále ten priestor, ktorý je našou povinnosťou obsadzovať, udržiavať a brániť – byť odvážnym a slobodným demokratom na slušnom, spravodlivom demokratickom Slovensku.“
