Vytrvalec z Jablonova nad Turňou štartoval na majstrovstvách sveta v Spartan Race Trifecta v gréckej Sparte.
Prvé majstrovstvá sveta Spartan Trifecta skončili. Získali ste konečné desiate miesto. Ako ho vnímate?
„Toto umiestnenie medzi elitnými pretekármi ma samozrejme veľmi teší, ale zároveň niektoré momenty ma mrzia, pri ktorých som mohol podať lepší výkon a v konečnom dôsledku nestratiť zbytočné minúty. Teší ma, že na posledných pretekoch, kedy som vyštartoval z 13. miesta, postupne som sa prepracoval na 9. miesto. Čo ma mrzí, že na posledných metroch pred cieľom som nezvládol dve prekážky a takto som prepadol na konečné 10. miesto. Takýto je ale tento šport, treba byť do konca maximálne koncentrovaný. Opäť som získal cenné skúsenosti, ponaučenia.“
Tri náročné preteky za dva dni. Ako ste sa popasovali s jednotlivými pretekmi?
„Trifecta víkend zahŕňa tri Spartan preteky, a to Sprint, Super a Beast. V sobotu ráno sme začínali strednou kategóriou, Super. Trať merala vyše 17 km, tak ako aj na ostatných dvoch pretekoch sme veľa behali a brodili v potoku, taktiež nás čakali rýchle bežecké úseky, iba mierne stúpania, pomarančové a olivové háje a typické, grécke, nepríjemne pichľavé kríky.
Na Supri som nezachytil dobré tempo, beh a brodenie v potoku mi robili problém, mal som byť rýchlejší a zvládnuť lepšie tento úsek. Pohyboval som sa okolo 20. miesta, neskôr som sa postupne dostal vyššie. Dve chyby na prekážkach znamenali na prvých pretekoch iba 16. miesto. Nebol som spokojný ani s výsledkom, ani s výkonom.
Tri hodiny na to sme opäť stáli na štartovacej čiare, kedy nás čakal veľmi rýchly Sprint so vzdialenosťou 8 km a s minimálnym prevýšením. Často doma praktizujem dvoj a viacfázové tréningy, čiže druhý štart mi sadol lepšie, mal som dostatok síl, pretekal som agresívnejšie a dal som do toho viac, než na Supri. Sprint som dokončil bez chyby a aj vďaka tomu som získal 10. miesto.
V nedeľu, na vyvrcholení víkendu sme štartovali podľa straty na vedúceho pretekára po dvoch pretekoch. Ja na 13. mieste, so stratou vyše 20 minút. Čakala nás najdlhšia trať, s vyše 30 km, kedy nás bolo rozmiestnených najviac prekážok. Najviac som si užil tieto preteky, poskytli krásne výhľady, zaujímavé prekážky, veľmi dlhé, vyše kilometrové nosenie vreca, stavanie "gréckeho múru", hod oštepom na taký spôsob, že v druhej ruke sme museli držať štít, ako kedysi grécki bojovníci.“
Dvakrát ste sa dostali do top ten. Ako veľmi sťažil pretekanie fakt, že najťažší Beast ste absolvovali až ako posledný?
„Všetko záleží od toho, že ako sa nám podarí zregenerovať za jednu noc, ako sa vyspíme a či nenazbierame nejaké menšie zranenia po prvom dni. Našťastie som sa cítil v poriadku, určite nohy boli unavené, ale všetci sme mali podobné podmienky. Ďalšou prekážkou bolo veľké teplo. Veľa sme bežali bez akejkoľvek tieňa, či vody, občerstvenia. Beast som si naplno užíval takmer až do konca, vtedy som nezvládol tri prekážky a stratil dobrých 7 - 8 minút, ktoré ma mrzia. Chýbalo kúsok šťastia, ale aj viac sily. Aspoň viem, že na čom treba ešte najviac pracovať, aby sa to nestávalo.“
Prekvapilo vás niečo na premiérovom šampionáte?
„Som bol pozitívne prekvapený z celého šampionátu. Celý víkend bol dokonale zorganizovaný, v piatok večer nechýbal pochod národov, vyzeralo to ako na Olympiáde, bol to veľmi silný zážitok. Konkrétne na pretekoch sme mali aj nové prekážky, ako napr. memory test, kedy sme si mali zapamätať grécke symboly namiesto písmen a čísel. Tiež na Beaste sme bežali dobrý kilometer v tmavom tuneli, kde iba každých 10 metrov blikali slabé svetielka. Bola takmer absolútna tma.“
Prekážkové behy sa dokonca dostali aj na pôdu univerzity. Povedzte viac o podujatí v Prešove.
„Mal som príležitosť v spoločnosti ďalších dvoch chalanov, Tomáša a Janka, prednášať k téme: Cez prekážky vpred! Mojou hlavnou témou bolo prezentovať fungovanie, hlavné činnosti a plány OCRA Slovakia. Priblížil som, že našimi činnosťami sú prepojenie pretekárov s organizátormi pretekov, vzájomná podpora a pomoc. Kvôli tomu sme tento rok prvýkrát zaviedli OCRA Slovakia Ligu, kde pretekári mohli zbierať body a najlepší získať vstupenky na preteky a iné zaujímavé predmety od partnerov. Tiež som uviedol, že organizujeme benefičné a aukčné udalosti, aby sme podporili choré detičky a osoby, ktoré to najviac potrebujú. Hovoril som o tom, že organizujeme tréningové kempy, kde účastníci absolvujú zaujímavé prednášky s témami ako napr. tréningový proces, regenerácia. Tiež si tam môžu poriadne zatrénovať pomocou kvalifikovaných trénerov. Hovorili sme o prekážkových behoch, aká je ich podstata, v čom sú zaujímavé a prečo láka toľko ľudí. Pozvanie ma moc potešilo, verím tomu, že svojou prednáškou som dokázal motivovať ľudí hlavne k aktívnemu životnému štýlu a budem len rád, ak ešte bude v budúcnosti príležitosť aj na iných miestach takto prednášať.“
Neobmedzujete sa len na preteky Spartan. Nedávno ste v zvíťazili na pretekoch v Smolníku. Povedzte nám o nich viac.
„Týždeň po Grécku som sa v blízkom Smolníku postavil na štart Behu hrebeňom Volovských vrchov s parametrami 33,5 km a 1450 nastúpených metrov. Prechádzali sme oblasťou Osadníka (1186 m.n.m), Pipitky (1225 m.n.m) a Hekerovej (1260 m.n.m), z ktorých je množstvo prekrásnych výhľadov na Vysoké a Nízke Tatry, masív Kojšovskej Hole a Košickú kotlinu. Čakala nás skvelá organizácia, dobrá nálada, veľa známych bežcov a kamarátov, na vrchu väčšinou hmla, ale nakrátko aj slnko sa usmialo.
Hneď od začiatku sme sa štyria bežci oddiali od ostatných. Diktovali sme tempo, nikto sa ku nám nepridal, postupne sme ostali traja, kým po asi desiatich kilometroch už len ja sám, čo sa do konca behu ani nezmenilo. Bežalo sa mi ľahko, celý čas som bol plne sústredený a trať som si naplno užíval. Veľmi ma potešilo víťazstvo, aj vylepšenie traťového rekordu o sedem minút. Väčšinou tieto preteky sú záverom mojej bežeckej sezóny, teraz ma ale ešte čaká tri týždne prípravy na decembrové majstrovstvá sveta v Spartan Ultra na Islande.“
