PREŠOV. Agilný klub získal nedávno ocenenie od Slovenského olympijského výboru za projekt Juniorko.

Spočíva v tom, že dali štyrom deťom zo sociálne znevýhodneného prostredie možnosť trénovať v klube a aj súťažiť zdarma.
Spomedzi tejto štvorice mladých karatistov sa jedna dievčina aj jeden chlapec už môžu pochváliť titulmi mládežníckych vicemajstrov Európy v shito-ryu, ďalšia sa stala vicemajsterkou Slovenska.
Aj o tom sme sa zhovárali s Ľubomírom Čiernikom.
Ako dlho sa venujete karate?
„S prestávkami už 28 rokov.”
Aká je vaša pozícia v tíme?
„Som jeden z trénerov”.
Váš návrat do Prešova rozhýbal Junior. Vy ste aj za projektom Juniorko, však?

„Som poctený (smiech). Nielen môj návrat prispel k tomu, že Junior je v súčasnosti najpočetnejším karate klubom na Slovensku a stále rastie. Samozrejme, že okrem kvantity pracujeme aj na kvalite zverencov. A taktiež nielen ja stojím za projektom Juniorko. Je to proces, ktorý podporuje množstvo ľudí, ktorí o projekte vedia.”
Koľko máte v súčasnosti detí v Juniore Prešov?
„Stále chodia noví rodičia s deťmi na tréningy náboru. Máme zhruba 250 členov. Samozrejme, do konca roka časť z nich nebude pokračovať. Karate je náročný šport a my nie sme krúžok, ale športový klub. To znamená, že tréningy zameriavame na maximálny športový výkon, čo v kombinácii s bojovým športom znamená, že pri karate koniec koncov ostane neskôr len akési tvrdé jadro.”
Máte v klube aj deti, ktoré trénujú u vás od 3 rokov a vydržali to, čo nevydržia 12-roční. Ako je to možné?

„Pretože sú bojovníci. Mám na mysli ich nastavenie mysle z domáceho prostredia, pôsobením hlavne ich rodičov. Samozrejme, dieťa karate musí baviť, a keďže je to bojový šport, nie každé dieťa sa zákonite nájde v karate. My ako tréneri sa však snažíme zvoliť také tréningové metódy a nastavenia jednotlivých mezocyklov (tréningových období), aby čo najviac detí prešlo obdobím zoznamovania sa s karate a vydržali pri ňom. Karate ako každý kontaktný šport bolí, čo si vyžaduje väčšie morálno-vôľové kvality. Ak dieťa zmení šport, sme len radi, ak nám tréneri z iných športov povedia, že dieťa prišlo k nim dobre fyzicky pripravené.”
Majú teda rodičia v začiatkoch väčší vplyv na dieťa ako tréneri?