ROŽŇAVA. V tomto roku sa aj Rožňava zapojí do celoslovenskej akcie s názvom Slovensko spieva koledy. Udeje sa tak v stredu 12. decembra o 18.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera v rámci podujatia z cyklu U nás taká obyčaj s podtitulom Gemerské Vianoce. Svoje programy uvedú detský folklórny súbor Haviarik, spevácke skupiny folklórnych súborov Haviar a Dubina z Rožňavy, folklórna skupina Bučina z Pače a Ľudová hudba Ondreja Hlaváča.„Veríme, že našim návštevníkom spríjemníme adventné obdobie pokoja, rozjímania a očakávania gemerskými vianočnými tradíciami, na ktoré sú obce v hornom Gemeri zvlášť bohaté a v závere roka spoločne prežijeme príjemné chvíle,“ povedala Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Viac o Vianociach a koledách nám povedala Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska. „Koledy spievané v katolíckych oblastiach a v evanjelických oblastiach odlišné. V oblastiach horného Gemera, ktoré som preskúmala a teda jedná sa o Slanskú dolinu, sa väčšinou spievali 2 typy vianočných piesní. Jedne, spievané zo spevníka počas Vianoc v kostole, druhé boli spievané pri obchôdzkach po domoch, ktoré sa vykonávali na Štedrý večer, alebo na Božie narodenie (Prvý

sviatok vianočný). Na Kračún (Štedrý deň) sa spievali po väčšine piesne bez akéhokoľvek hudobného sprievodu s tematikou oznamovacou, kedy sa oznamovalo narodenie Ježiša Krista. Veľmi obľúbené piesne boli spievané na Turni, alebo na najvyššie postavenom kopci v obci – v priestranstve obce, ktoré sa spievali o polnoci. Tu zaznievali poväčšine piesne: „Čas radosti veselosti“, alebo známa balada z Rejdovej „Chodila Marija“, „Vyšla hviezda na kraj sveta“ alebo napríklad trúbili na trúbke pieseň Tichá noc (evanjelická verzia).
24. decembra – Na Viliu keď išli v evanjelických rodinách večerať – pomodlili sa pred večerou v kruhu rodiny, po večeri chodili po dedine vo forme obchôdzok Rómovia (Nemý cigán s Marikou), ktorí pod oknami spievali rôzne piesne alebo vinše, známe piesne napríklad „Šla Marija, šla plašúci..“, alebo „A pod hájičkom“, „Na Vašom stole“, „Sem se kresťane“, nechodili vinšovať iba cigáni, ale aj mládenci.
Na Božie narodenie sa ráno chodilo na spoveď – v evanjelických lokalitách sú spovede verejné. Pred odchodom na spoveď sa rodina odpýtavala v kruhu. Po spovedi sa chodilo vo farebných šatách. Po kostole chodili zase deti vo forme obchôdzok a vinšovali po rodinách takisto sa spievali pesničky napríklad v kostole: „Narodil se nám Spasitel“, „Veríme serdečne“, „Vždycky se sluší modliti“, „Kristus syn boží“.
Pesničky pri obchôdzkach rôzne veselé „Doma ste doma, môj lúbi koma“, „Ponáhlejte se k mestu“ , „Čas radosti veselosti“, „Do hori, do lesa, valasi“..
Vo Vlachove sa realizovala evanjelická forma betlehemcov. Keďže tento zvyk je typický práve pre katolícke oblasti, je zaujímavé, že sa vyskytuje v evanjelickej obci Vlachovo. Vo Vlachove však chodia vinšovníci – gubajkári, ktorí vo forme krátkeho divadielka a spevu realizujú obchôdzky po dedine. Tu sú prítomné piesne „Povedzte vy pastírové“, „Na Betlemskom salaši“, „Ovčiare, ovčiare“, „Doma ste doma“.
Tento zvyk realizujú mládenci z folklórnej skupiny Stromíš aj v súčasnosti na ústrednom priestranstve obce vždy na Prvý sviatok vianočný.
Folklórne skupiny v súčasnosti okrem skupiny z Vlachova dodržiavajú zvyky už len vo forme symbolického spievania kolied pri adventnom venci na námestí dediny. Najsilnejšia tradícia hádam ostala v kostoloch, kde sa dodnes spievajú spomínané piesne. Folklórne skupiny udržiavajú spevný a zvykoslovný materiál už len vo forme štylizovaných vstupov na javisku, pri prezentačných formách. Obchôdzky Rómov sú prítomné ešte aj dnes v niektorých dedinách na okraji, no už v inovačnej forme, kedy spievajú akýkoľvek spevný materiál, nielen koledy.“