Predposledné číslo Vranovských novín vyšlo

Po päťdesiatich rokov končí v terajšej podobe najstarší týždenník v okrese.

Titulná strana týždenníka Vranovské noviny č. 49/2018.Titulná strana týždenníka Vranovské noviny č. 49/2018. (Zdroj: archív)

Číslo, ktoré práve držíte v ruke (resp. o ňom čítate na webe), je predposledné vydanie Vranovských novín.

Nie definitívne predposledné, ale v tejto podobe, v akej tento týždenník poznáte, áno. Na budúci týždeň vyjde vianočné dvojčíslo, ktoré bude v predaji do konca roka.

A od roku 2019 neprídu Vranovské noviny v klasickej podobe, ale ako veľké MY Noviny východu.

Prečítajte si tiež: Nikdy nebolo ľahšie poraziť Ragana Čítajte 

Zmení sa prakticky všetko a všetkého bude viac.

Viac čítania, viac informácií, viac strán, viac regiónu, viac všetkého.

Naši predplatitelia a čitatelia neprídu skrátka a azda si na nový titul zvyknú.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Každopádne je tu práve čas zastaviť sa pri klasických Vranovských novinách, ktoré pomaly, ale isto odchádzajú po päťdesiatich rokoch do histórie.

Prečítajte si tiež: Krivda: Deťom sme dali do vienka trojuholník smrti Čítajte 

Výročie 50 rokov sme oslavovali počas celého roka v podobe retro seriálu. MY, teda sieť MY patriaca pod vydavateľstvo Petit Press, sme s vydávaním Vranovských novín začali v roku 2017.

Prevzali sme ich od Ladislava Krivdu, dlhoročného vydavateľa a šéfredaktora, ktorý odišiel do zaslúženého dôchodku.

Pokračovať vo vydávaní po takejto osobnosti slovenskej žurnalistiky nebolo jednoduché, ale išli sme do toho bez rešpektu a po hlave.

Robili sme to s najlepším vedomím a svedomím, robili sme si týždenník po svojom bez ohľadu na konkurenciu či minulosť týždenníka.

Keď sa nad tým zamyslíme, urobili sme fakt radikálnu generačnú výmenu, hoci nám to tak neprišlo.

SkryťVypnúť reklamu

Šesťdesiatnika Ladislava Krivdu (ktorého postrehy sme čas od času stále uverejňovali) dnes vystriedala sedemnásťročná (v začiatkoch dokonca šestnásťročná) talentovaná šikovná Vranovčanka Soňa Kolcunová.

MY voči veku (či už vysokému alebo nízkemu) žiadne predsudky nemáme, podstatná je kvalita a pracovitosť a tá tam bola.

Za dvojročnú anabázu nových Vranovských novín musím okrem Soni Kolcunovej poďakovať aj skúsenej redaktorke Petre Jakubčiakovej Hladkej (mimochodom, práve ona objavila Soňu), ktorá na stránkach týždenníka priniesla mnoho závažných tém.

Z ďalších ľudí chcem spomenúť veľmi talentovanú novinárku Ľubomíru Fehérovú, športového redaktora Jozefa Kopča, ktorý sa neskôr dal na živnosť, má holičstvo a zanechal písanie i ďalším kolegom, ktorí formovali Vranovské noviny.

SkryťVypnúť reklamu

Platí to aj o tých z externého prostredia. Či už je to Vladimír Bodnár z Regionálnej rozvojovej agentúry Vranov, právnička Miriam Breznoščáková, Vilma Krauspeová zo Súkromnej základnej umeleckej školy či knihovníčka Beáta Ocilková.

Bolo ich oveľa viac a patrí im za to vďaka. Keď sme preberali najstarší a najpredávanejší týždenník v okrese, bol to veľký záväzok a bez falošnej skromnosti si myslím, že sme ho nesklamali. Darilo sa nám, vytiahli sme veľa nových tém, bolo o čom čítať...

Určite sa pýtate: prečo koniec?

V prvom rade, nepovažujeme to za koniec. Na Vranovské noviny nadviažu MY Noviny východu. Pretože som sa po vyše dvadsiatich rokoch rozhodol uzavrieť (alebo minimálne prerušiť, veď nikdy nehovor nikdy) žurnalistickú dráhu, bolo potrebné riešiť aj to, čo bude s Vranovskými novinami.

Ak by som bol vo Vranove, nie je čo riešiť, ale tým, že z Prešova som mal na starosti šesť titulov regionálnych týždenníkov, bola situácia iná. Darmo boli práve Vranovské noviny (spolu s Prešovskými, aby som bol fér), mojou srdcovkou. Situáciu s mojou nástupkyňou i celodivíznou šéfredaktorkou sme napokon vyriešili takto, že Vranovské noviny v dnešnej podobe končia.

Mali sme iné plány, už od leta, ktorých sa stále nevzdávame. Išlo o určitú symbiózu s konkurenčnými Vranovskými novinkami Spektrum. Táto otázka stále nie je uzavretá a predpokladám, že debaty budú pokračovať aj v roku 2019.

Apropo, konkurencia. S „modrými“ Vranovskými novinkami sme boli štandardná konkurencia, každý si robil svoje, mal svoje témy i inzertných klientov, napriek tomu musím poďakovať aj Imrovi Makóovi a jeho titulu, lebo vždy sa správal stopercentne férovo. Presné by bolo hovoriť o kolegoch, nie o konkurencii.

Vyvrcholilo to číslom so spoločnou titulnou stranou – prvý raz v histórii Vranovského okresu a v danom čase unikátne aj v rámci celého Slovenska – po vražde nášho kolegu Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušníkovej. Imro, ďakujem.

Máme skúsenosti, že čitateľská základňa oboch titulov sa do značnej miery prelína. Pre nich máme dobrú správu. Od nového roka dostanú tradičný lokálny týždenník i veľké regionálne noviny.

Ďalší dôvod, prečo k zmene dochádza práve teraz je ten, že sme chceli dôsledne a dôstojne dokončiť celý 50. ročník. Zrušiť nejaký titul nie je problém, ale bolo by to nefér v jubilejnom päťdesiatom ročníku. Povzbudzovali nás k tomu čitateľské ohlasy, ktoré boli pozitívne i negatívne (čo je dobré), pričom tie prvé našťastie výrazne prevažovali.

A to je asi všetko.

Poctivo a priamo som spísal dôvody, prečo končia Vranovské noviny a prichádzajú MY Noviny východu. Končím aj ja - a končím dobrovoľne, bez zášti, žlče či zatrpknutosti. Presne naopak. Teším sa na nové životné výzvy (sám ešte neviem aké).

Príďte prosím na koledy, kúpte si vianočné dvojčíslo (a pokojne si ho odložte, teraz už viete, že bude historické) a majte sa krásne.

Michal Frank,

šéfredaktor Vranovských novín

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie z východu

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 15 977
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 358
  3. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 5 613
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 089
  5. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 4 074
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 3 832
  7. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 3 055
  8. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 424
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy z východného Slovenska - aktuálne spravodajstvo | SME

Paleobiológ M. Kundrát zo skamenelín číta príbehy pravekých zvierat.


Prežila monarchiu, svetové vojny, odštátnenie aj privatizáciu. Korunou jej príbehu je pútnické miesto – hora Butkov.


Pomôžu predísť chorobám, no lieky nenahradia.


Presnú príčinu požiaru hasiči vyšetrujú.


SITA

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu