Vzdelaním právnik, zamestnaný na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučuje rímske právo a teóriu práva. Podpredseda Občianskeho združenia Šok, organizátor kultúrnych a komunitných podujatí, občiansky aktivista, znalec histórie.
Od roku 2014 poslanec Obecného zastupiteľstva v Zborove, najväčšej obce v okrese Bardejov (3485 obyvateľov), s majoritou rómskeho obyvateľstva (52 %, 1812 obyvateľov). V novembrových komunálnych voľbách získal ako nezávislý s podporou širšieho spektra politických strán 58 percent hlasov.
Bol zvolený ako jeden z najmladších starostov na Slovensku. Ekonomicky preferuje pravicu, hodnotovo kresťanstvo a konzervativizmus. Ján Šurkala (28) zložil sľub starostu na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva v nedeľu 9. decembra.
Kedy ste sa rozhodli kandidovať za starostu Zborova?
- Na prelome rokov 2017 a 2018. Predchádzajúci starosta Ján Lukáč vtedy už dlhodobo avizoval a javil všetky znaky toho, že odchádza. Uplynulé štyri roky som sa ako poslanec mal možnosť v riadení a hospodárení obce Zborov dokonale zorientovať. Aj na základe toho, že sa tu určité problémy kumulujú už dlhší čas, som si povedal, že nemá žiadny zmysel čakať a že do toho idem. Samozrejme, mnohé veci v obci fungujú dobre. Teší ma, že do obecného zastupiteľstva prešli aj všetci poslanci, ktorí kandidovali so mnou.
V akom stave je momentálne Zborov?
- Čo sa týka financií, obec je v dobrej kondícii, sme niekoľko stotisíc eur v pluse. Ako hlavný problém však vnímam potrebu nevyhnutne riešiť rómsku otázku. Ak to nezačneme riešiť okamžite, nebudeme môcť dosiahnuť dobrý výsledok.
Pracujete v Bratislave. Budete sa úradu venovať naplno?
Samozrejme, päť dní v týždni budem v Zborove. Je to absolútne nevyhnutné, pretože plánujeme rozbehnúť veľké veci. Obec je jednoznačne moja priorita.
Aké?
- Chceme čím skôr rozbehnúť obecnú firmu, sociálny podnik v Zborove. To je nosná časť nášho programu. Samozrejme, radi by sme získali aj financie z eurofondov, ktoré budú o pár rokov končiť.
Obecný podnik v štýle Spišského Hrhova alebo blízkych Raslavíc?
- Áno, v oboch obciach sme sa boli pozrieť a inšpirovať, ako to tam funguje. Podnik by mal robiť široké spektrum činností. Od takých vecí, ktoré tu dlhodobo nefungujú, ako je kosenie alebo zimná údržba cez údržbu vodovodu a kanalizácie až po stavebné zákazky a investičné projekty, ktoré sa robia v obci. Jednoducho, aby sme si čo najviac vecí urobili my sami tu v Zborove. A aby potom mohli byť masívne financované aj rozvojové aktivity, ktoré máme v programe.
Ako chcete riešiť rómsku otázku v obci? Ako to celé s vašou majoritou vidíte vy?
- Nedá sa to vysvetliť rýchlo a jednoducho. Je to veľmi komplexná otázka. Ja som veľmi vďačný bývalému starostovi za všetko, čo v tomto urobil. Ale chýba mi tu komplexný prístup. Prvá vec je robota. Ak títo ľudia nebudú robiť a nebudú mať pracovné návyky, stratíme aj ďalšiu generáciu, ich deti. A obecný podnik je na toto veľmi vhodný. Prednedávnom vstúpil do platnosti zákon o sociálnom podnikaní, ktorý stanovuje naozaj excelentné podmienky pre zamestnávanie týchto ľudí. Upozornil ma na to starosta Spišského Hrhova,Vladimír Ledecký, ktorý je jedným z jeho spoluautorov. Prostredníctvom tohto zákona sa dajú získať jednak financie na vytvorenie takéhoto pracovného miesta, jednak na nákup strojov a príslušenstva do sociálneho podniku, na obnovu budov a tak ďalej.
Nový starosta chce ako prvú vec v obci vybudovať obecnú firmu, kde nájdu prácu hlavne Rómovia, ale aj ostatní Zborovčania. (zdroj: FOTO: ARCHÍV)Kde chcete ten podnik vybudovať?
- My máme tú veľkú výhodu, že sme teraz od štátu dostali zadarmo areál bývalého výskumného ústavu poľnohospodárskeho, neskôr tam boli sklady colnej správy. Je to objekt na rázcestí, na križovatke smerom na Chmeľovú a Stebník. Momentálne už je vo vlastníctve obce a je to ideálna základňa pre takúto obecnú firmu. Takže, ako hovorím, v prvom rade práca. Je potrebné ťahať, zamestnať a vytvoriť pracovné podmienky tým, ktorí chcú pracovať, ale nemajú príležitosť. Samozrejme, je tu aj otázka finančnej motivácie. Ďalšou dôležitou vecou, ktorú chceme riešiť, je bývanie.
“Vízia je v cestovnom ruchu. A zameriame sa aj na to, aby kultúrnym centrom Bardejovského okresu bol Zborov.
„
V Zborove je niekoľko obecných bytoviek.
- Chceme zohnať financie na obnovu obecných bytov, ktoré už sú v dosť zlom technickom stave. Naším cieľom ale bude, aby sme ďalšie obecné bytovky nestavali. Spolupracujeme s projektom Domov, čo je vlastne individuálna výstavba domov do súkromného vlastníctva. Rómovia si musia najprv nasporiť určitú čiastku, banka im potom poskytne úver a takto si pod stavebným dozorom dokážu aj sami postaviť nízkonákladový domček. Cieľom je, aby sme ich týmto prístupom naučili samostatnosti. Funguje to vo viacerých obciach, napríklad v Hankovciach alebo Lenártove. My tu ale v porovnaní s týmito obcami máme oveľa viac Rómov. Takže by sme chceli vybudovať taký komplex prestupného bývania. Nájomné, ale aj súkromné byty a domčeky. Ale aj dočasné, krízové bývanie. To, čo dostanete zadarmo, to si vážite najmenej alebo vôbec. Budeme sa preto snažiť eliminovať „darčeky“.
Čo okrem rómskej otázky budete ešte akútne riešiť?
- Chýba tu kopec služieb, napríklad dobrá reštaurácia. Ak súkromný sektor nevie vygenerovať nejakú ponuku, potom sa treba zamyslieť nad tým, ako tento sektor podporiť, aby to spravil, alebo porozmýšľať nad tým, či neotvoriť niečo vlastné, obecné. Na jednej strane investujeme státisíce do pamiatok, na druhej strane z turistického ruchu nemáme žiadne príjmy. Aj preto, že tu neexistuje žiadna ponuka. Zahraniční turisti, ktorí sem prídu, sa pýtajú, kde sa tu môžu najesť či ubytovať. Odpovedáme, že najbližšie v Bardejove. V obci, ktorá vidí svoju budúcnosť v cestovnom ruchu, to je nemysliteľné.
Už ste to trochu načrtli. Aká je vaša vízia Zborova na najbližšie roky?
- Ak udržíme rómsku otázku pod kontrolou a ak tú spiacu masu pretransformujeme do nejakej pracujúcej vrstvy, ktorá nás ešte môže dokonca ťahať, vízia je v cestovnom ruchu. Trpíme trochu aj tým, že aj Bardejov je v cestovnom ruchu trochu „zaspatý“. Veríme ale, že sa to jedného dňa zmení. Sú tu blízko Bardejovské Kúpele, mesto UNESCO, nespočetne veľa iných pamiatok, drevené kostolíky, vojenská história, veľkým lákadlom je tunajšia príroda. Chceme pritiahnuť ľudí minimálne na jedno poludnie, možno aj na jeden deň na Zborovský hrad a do Zborova. Je sa tu na čo pozerať. A je to dobré aj pre Bardejov, pretože takto tu udržíme turistov dlhšie.
Sčasti už suplujete kultúru v Bardejove, určite čo sa týka divadelných predstavení.
- Bardejov má problém s priestormi pre kultúru, tu tiež vidíme šancu. Zameriame sa na to, aby kultúrnym centrom Bardejovského okresu bol práve Zborov. Máme vlastné divadlo, pravidelne tu hosťujú iné divadelné súbory. Keď sa dokončí oprava Šeredyho kaštieľa a Kostola sv. Žofie, tak spolu s kultúrnym domom tu na pár metroch bude niekoľko atraktívnych kultúrnych priestorov. Okrem toho tu robíme hudobné festivaly, drevo-sochárske sympóziá, každoročne organizujeme Zborovské sladké drevo. Práve v kultúre vidím zborovské miesto pod slnkom.
Je tu Vianočné dvojčíslo Bardejovských novín Čítajte Čo s odlivom pracovnej sily a mladých?
- Plánujeme riešiť aj úplne nové lokality na výstavbu rodinných domov pre mladé rodiny. Vieme ponúknuť v porovnaní o dve tretiny nižšie ceny ako napríklad v Bardejove, kde sú ceny dosť premrštené. Potrebujeme tu dostať mladých ľudí, aby tu ostávali, fungovali, aby sa aj tá naša demografia trošku vyrovnala. Teší nás, že mladí už teraz majú záujem o bývanie a o pozemky v našej obci.
Ako vnímate dejiny Zborova?
- Zborov má určite veľmi zaujímavý príbeh, hoci je trochu bolestný. Máme tu vojenský aj židovský cintorín, v okolí sú zvyšky zákopov z prvej svetovej vojny, ktorá bola pre obec doslova pohromou. Doteraz vidno následky tejto vojny, Kostol sv. Žofie sa napríklad opravuje sto rokov a stále nie je jasné, kedy bude dokončený.
Čo hovoríte na kauzu ťažby ropy v Smilne? Americko-poľskí ťažiari sa snažili získať lokalitu pre ropný vrt aj v katastri Zborova.
- Obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, že s vrtmi v Zborove nesúhlasí, momentálne čakáme na odpoveď z ministerstva životného prostredia. V každom prípade sme tu v Zborove striktne proti ťažbe ropy, ja osobne tiež. Jednoducho je to veľké ekologické riziko. Málokto si uvedomuje našu výhodu v tom, že tu nikdy nebol nijaký ťažký priemysel a že tu máme čistú kvalitnú vodu a krásnu prírodu. Myslím, že by sme mali stavať na iných veciach, nie na tom, aby sme teraz išli všetci zbohatnúť na rope.
Aký je charakter, povaha, naturel Zborova a Zborovčanov?
- Nie je to mesto ani dedina, ale mestečko, ako tu hovoríme „varoš“. No Zborov nikdy nebol nejako komunitne jednotný. Boli tu Slováci, Maďari, Židia, Rusíni, Šarišania. Vždy to tu bolo kultúrne pestré a národnostne premiešané, také kozmopolitnejšie. A tým to má aj taký mestský charakter. Aj keď chýba určité jednotné, spoločné povedomie, ale to je tiež potrebné budovať postupne. Možno by sme mali všetky tie aktivity, akcie a ľudí viac prepojiť.
