V novembri ste zvládli preteky v Amsterdame, podujatie Megatresk. Povedzte nám o nich viac. Ako sa vám na nich darilo?
„Súťaž v Amsterdame bola mojou poslednou a zároveň najväčšou crossfitovou v tomto roku. V septembri ma na ňu prihlásil môj tréner potajomky a len mi oznámil, že budem robiť kvalifikačné workouty (cvičenia). Kvalifikácia sa vydarila, a tak začala tvrdá 2,5 mesačná príprava. Tréner ma veru nešetril a na každom tréningu sa ma snažil niečo naučiť alebo zlepšiť. Samotná súťaž trvala dva dni, počas každého sme mali tri workouty. Z tých šiestich workoutov som dva pokazila, lebo v nich boli cviky, ktoré ešte veľmi neovládam – ring muscleup a handstandwalk (chôdza po rukách), ale zase na druhej strane, ostatné štyri sa vydarili nad moje, a zrejme aj trénerove očakávania. Prostredie, konkurencia, organizácia, diváci boli doposiaľ to najlepšie, čo som zažila. V elitnej kategórii som skončila na 16. mieste z 32 pretekárok. Najdôležitejšie ale bolo, že to bol pre mňa neskutočný zážitok, obrovská skúsenosť, že drina a čas, ktorý som tomu venovala, nevyšli na zmar a hlavne, že pocit, ktorý som pri každom z tých workoutov prežívala ma len utvrdil v tom, že to čo robím, milujem.“ (úsmev)
Po súťaži si ale moje telo povedalo dosť a ochorela som. Hrdlo, nádcha, zvýšená teplota. A to ma čakal cez víkend Megatresk v Banskej Bystrici, kde som mala súťažiť vo dvojici s kamarátkou. Cez týždeň sa mi podarilo dať ako tak dokopy a sobotu som zúžitkovala natrénované a hoci s ťažkosťami, ale v dvoch kvalifikačných a aj treťom finálovom kole, sme s Katkou zvíťazili. Teraz v decembri som zvoľnila, dávam si len ľahšie tréningy, viacej oddychujem, no v januári začne opäť tvrdá príprava na nový rok, ktorý bude rozhodne náročný.“
K športovým výkonom ste pridali aj otužovanie. Ako ste sa k nemu dostali a čím vás oslovilo?
„Otužovanie som chcela skúsiť už dávnejšie, no nemala som ten správny impulz. Až tento rok, keď som sa na Železnej tigrici dala do reči s kamarátom Dušanom, ktorý mi povedal o ujovi Wimovi (Wim Hof), držiteľovi 26 svetových rekordov. Porozprával mi o ňom, čím sa preslávil a zaujalo ma to natoľko, že som jeho metódu chcela vyskúšať aj ja. Okrem dýchacích cvičení, ktoré tvoria jednu časť jeho tajomstva úspechu, druhá činnosť, ktorá mu pomáha v jeho skvelej kondícii, je otužovanie. Začala som v lete so studenými sprchami a plávaním v jazere, aby som si zvykla na jeho postupné ochladzovanie. Momentálne je druhá polovica decembra a darí sa mi jeden až dvakrát do týždňa vojsť na tri minúty. Chodievam prevažne po tréningu s kamarátmi, lebo sama sa večer do vody bojím vojsť (úsmev). Mávam 8 - 9 tréningov do týždňa a celkovo môžem zhodnotiť, že regenerujem aj vďaka otužovaniu veľmi dobre a rýchlo. Odskúšala som si to neraz aj na dvojdňových pretekoch v Spartanovi a nohy na druhý deň, po náročnom Beaste, boli oddýchnuté, bez svalovky, akoby predtým nič nerobili. Nikdy by som nepovedala, že sa dám na takýto spôsob regenerácie a posilňovania imunitného systému, no človek sa mení a prispôsobuje tomu aj svoje návyky a životný štýl. Otužovanie začne byť však zaujímavejšie, keď klesne teplota ešte viac a miesto v jazere budem musieť sekerou vyrúbať (úsmev), no pevne verím, že s odhodlaním a podporou akou mám, to zvládnem až do jari.“
Blíži sa koniec roka. Aký bol rok 2018 pre vás po športovej stránke? Ktoré výkony či výsledky najviac potešili?
„Rok 2018 bol pre mňa doposiaľ najnáročnejším po športovej aj pracovnej stránke. Súťažiť v Spartanovi a zároveň aj v CrossFite, popri advokácii, mi dalo naozaj zabrať. Jednak prípravou, lebo som sa musela zamerať konkrétne na to, čo v CrossFite a Spartanovi potrebujem, a zároveň to bolo časovo aj fyzicky náročné zúčastňovať sa obidvoch. Síce som zúžitkovala natrénované, ale keď som mala napr. Spartana, od stredy som nemohla trénovať naplno CrossFit a šlo to na jeho úkor. Aj keď nerada, ale rozhodla som sa po siedmich rokoch so Spartanom skončiť a venovať sa "len" CrossFitu. Celkovo bežecko-prekážkové súťaže mi dali obrovský základ v kondícii, vytrvalosti, sile nôh, dynamike, na ktorom môžem teraz budovať a posúvať sa ďalej a ďalej. Nevylučujem, že si pôjdem ešte niekedy odbehnúť Spartana, alebo iný prekážkový beh, no budúci rok bude pre mňa prioritou CrossFit. Súťaží a zmien bolo tento rok nespočetne, no najväčšiu radosť mi spravilo to, že som začala trénovať v CrossFit Protone, kde ma to naozaj baví, že som zmenila spôsob stravovania, ktorý nie je nárazový, ale dokážem na ňom fungovať už vyše pol roka a vidím vďaka nemu progres vo výkonnosti aj vzhľade, a že som dokázala otcovi spraviť najväčšiu radosť tým, že som opäť vyhrala jeho obľúbenú súťaž – Železnú tigricu (úsmev).“
