PREŠOV. Fanúšikovia áut a moto-športu sa s menom Ľuboš Kašický určite stretli.
Aj na stránkach týchto novín, aj vo viacerých motoristických časopisoch. Jeho prvou novinárskou štáciou bola rovno Formula 1.
Kedysi pôsobil v divadle. A je aj vicemajstrom sveta.
Keby tak boli futbal a hádzaná populárne ako šípky a florbal Čítajte Do motoristických časopisov píše Ľuboš Kašický pravidelne od roku 1993.
Patrí na Slovensku medzi najväčších odborníkov na motoristický šport, pritom viac než dve desaťročia pôsobil v inom odvetví – v divadle.
To dnes považuje na 99,9 percenta za uzavretú kapitolu.
Narodil sa v Prešove, na Hlavnej 18 (kde bol kedysi Opus) a metropole Šariša ostáva stále verný.
V súčasnosti sa vyslovene špecializuje na písanie o motorizme a najmä motoristickom športe.
„Človek by sa mal zo života radovať a snažiť sa robiť to, čo ho baví. Niekedy je to o náhode, no stále by sme mali ísť za svojim šťastím,“ vraví Ľuboš Kašický.
Juraj Soviar prerazil v Eláne hneď prvým textom Čítajte „Som tvrdohlavý baran a vlastne celý život sa o to snažím. Niekedy viac, inokedy menej úspešne. Je to však o prístupe k životu, o životnej filozofii. Vďaka svojej tvrdohlavosti som už od života neraz dostal poriadne po papuli, ale tak to asi malo byť. Dôležité je znova sa postaviť a ísť ďalej. Život chcem prežiť a nielen prečkať.“
Vždy mal rád autá, ale aj divadlo a od detstva bol neustále v knihách. To všetko sa na ňom prejavilo.
„Moje detské vzory boli Old Shatterhand, Niki Lauda a Karel Gott. Tie ma formovali,“ priznáva dnes Kašický s úsmevom a ako ukazuje jeho príbeh, niečo na tom bude.
Niki Lauda – stretli sa v zákulisí F1
K motoristickému športu pričuchol v jedenástich. Cez prvé prenosy F1 a cez suseda Karola Korpáša (dnes už nebohý niekdajší brankár Tatrana a prešovský policajný riaditeľ).
