Myslel som, že tieto moje „cestovateľské“ historky nikoho nezaujímajú, ale kolegovia ma presviedčajú, že ich treba dať na papier.
Keby tak boli futbal a hádzaná populárne ako šípky a florbal Čítajte Asi preto, že takého popletu široko ďaleko nenájdete. Tak dobre, máte čo ste chceli.
Fakt za to nemôžem. Ono to vždy tak nejako príde.
Vo vlaku som zažil kadečo.
Zrážku s autom, prechod na zimný či späť na letný čas a, samozrejme, zlý výstup a nástup.
Ako keď som nedávno v Ružomberku nastúpil na rýchlik smer východ, po príchode sprievodkyne vysvitlo, že je to ícečko do Bratislavy.
No nič, vo Vrútkach prestup (samozrejme, v tej chvíli hneď dva vlaky smerom na východ odtiaľ odišli), akurát som prišiel o pár hodín neskôr. S tým už ja aj tak rátam, lebo sa mi to proste stáva. Stále.
Sám neviem ako, veď som skúsený vlakový cestovateľ.
A celé moje okolie sa ide z týchto absurdných historiek rozpučiť od smiechu. Nechápem prečo. Až také vtipné nie sú, zvlášť nie pre mňa.
Keď som sa naposledy vracal s Prahy so synom, nezaobišlo sa to bez príbehu.
Cesta tam v pohode.
