VÝCHOD. Pátranie po východniaroch v drese bratislavského Slovana začíname na prelome milénia, kedy získali belasí svoj druhý majstrovský titul v ére samostatnosti.
Vtedajšie mužstvo vedené trénerskou dvojicou František Hossa – Ľubomír Pokovič, malo v mužstve prevažne domácich hráčov, doplnených o štvoricu legionárov, českého brankára Biegla, bieloruského obrancu Gribka, jeho krajana Pankova a Rusa Ilyina.
Okrem nich sa vo vtedajšom kádri Slovana nachádzali prevažne čistokrvní Slovanisti. Menovite to boli hráči ako Hecl, Višňovský, Cíger, Kapuš, Kropáč, Lažo či Lipiansky.
Aj keď poslední dvaja menovaní neskôr spojili svoju kariéru s pôsobením v Košiciach, stále to boli tí praví Slovanisti. Dosvedčuje to aj fakt, že po pôsobení v metropole východného Slovenska, zamierili späť do Slovanu.
Z Popradu do repre bližšie ako zo Slovanu
Pred začiatkom sezóny 1999/2000 nachádzame na súpiske vtedajšieho mužstva bratislavského Slovanu nachádzame iba jedného východniara.
Bol ním Popradčan Igor Rataj. Ten strávil v Bratislave dohromady päť sezón. Najlepšie mu vyšla tretia sezóna, v rámci ktorej zaznamenal 58 kanadských bodov za 24 gólov a 34 asistencií.
Paradoxom v prípade Rataja je fakt, že svoju jedinú účasť na Majstrovstvách sveta si vybojoval ešte ako hráč Popradu. Bolo tak tomu v sezóne 1997/1998.
Mýtus o tom, že z Bratislavy je do reprezentácie bližšie, ako z Popradu, tak v tomto prípade neplatil. Neskôr si totiž Rataj na Majstrovstvách sveta nezahral, napriek tomu, že v drese Slovana zažil niekoľko bodovo vydarených sezón.
Kuľha získal s belasými päť majstrovských titulov
Pred sezónou 2000/2001 zalovil Slovan opäť v popradských vodách. Do mužstva získal obrancu Mareka Kolbu a útočníka Martina Kuľhu.
Kým Kuľha sa stal ikonou mužstva a v Bratislave strávil niekoľko sezón, pre Kolbu bolo pôsobenie v Bratislave iba krátkou epizódou jeho kariéry.
Napriek tomu, že Kuľha patril dlhodobo medzi bodovo produktívnych hráčov, do reprezentácie sa pozrel iba útržkovito. V drese s dvojkrížom na hrudi odohral iba päť prípravných stretnutí.
Vo veku 42 rokov dnes brázdi klziská v tretej najvyššej francúzskej súťaži, kde si na seba oblieka dres Clermontu.

Kariéru so Slovanom spojili aj Hančák a Pavličko
Súpiska belasých sa pred sezónou 2001/2002 opäť rozšírila. Vedenie klubu opäť obrátilo svoju pozornosť smerom na východ Slovenska.
Okrem Kolbu, Rataja a Kuľhu, boli na súpiske bratislavského klubu aj obranca Daniel Hančák a útočník Slavomír Pavličko.
Kým prvý menovaný pochádza zo Spišskej Novej Vsi, druhý je z Popradu. Obranca Daniel Hančák dlho pendloval A mužstvom belasých a farmou v Ružinove, neskôr v Trnave.
V základnej zostave bratislavského klubu sa naplno usadil až v období rokov 2006 – 2009. Aktuálne je hráčom druholigových Michaloviec.
Nevysoký, no o to viac húževnatý Pavličko bol súčasťou bratislavského mužstva tri sezóny. Po nich sa vrátil späť do Popradu a neskôr pôsobil aj v Kežmarku či Spišskej Novej Vsi.
Krajči lovil pod Tatrami rád, Sersen ikonou
Po dobrých skúsenostiach s hráčmi z východu, zalovil manažment belasých na čele s vtedajším generálnym manažérom Marošom Krajčím opäť v Poprade.