Hanc: Po Diňovom góle Aténam som myslel, že spadne štadión

SNINA. S futbalom začínal v rodnej Snine. Postupnými krokmi sa cez materský klub, neďaleké Humenné, ktoré toho času prežívalo vydarené obdobie, dostal až do Košíc.

Vo svojej kariére si vyskúšal aj pôsobenie v zahraničí a dnes pôsobí ako manažér a mládežnícky tréner v rodnej Snine.

Futbalovú abecedu sa učil v Snine

František Hanc je príkladom toho, že aj z menšieho klubu na východe Slovenska, je možné preraziť vo veľkom futbale.

„S futbalom som začínal ako 9- 10 ročný v Snine, kde som prešiel všetkými vekovými kategóriami, až po dospelých. Získal som dobré základy a mal som šťastie na trénerov a spoluhráčov. Viacerí z nich si skôr či neskôr zahrali prvú ligu. V tých rokoch bol v Snine veľmi silný ročník (1974) a ja som bol jeho súčasťou," prezrádza na úvod rozhovoru Fratnšiek Hanc.

Prestup do Humenného okorenený víťazstvom v Slovenskom pohári

Jeho nesporný talent si neskôr všimli v susednom Humennom. To účinkovalo v najvyššej súťaži, ktorá sa vtedy hrala pod názvom Mars Superliga.

Do Chemlonu prichádzal ako 20 - ročný počas zimnej prestávky v sezóne 1993/1994.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prestupová bomba v tretej lige: Radovanovič mieri z Humenného do Košíc Čítajte 

„V Humennom som zažil počas svojej hráčskej kariéry krásne obdobie. V tom období to bol rodinný klub, od vedenia cez hráčov, až po trávnikára. Vzťahy medzi nami boli nadštandardné a pretrvávajú dodnes. Výsledkom toho bol zisk Slovenského pohára."

Práve úspech zo sezóny 1995/1996, kedy Humenné vo finále Slovenského pohára, zdolalo Trnavu, otvoril klubu brány do európskych pohárových súťaží.

Zábery z finále SP medzi Humenným a Trnavou v sezóne 1996/1997:

Futbal kedysi lákal viac

Finále medzi Humenným a Trnavou vtedy vo Vranove nad Topľou sledovalo viac ako 10 - tisíc divákov.

Čo hovorí František Hanc na to, že dnešné návštevy sa na tie z deväťdesiatych rokov nechytajú?

„Toho času chodilo na stretnutia oveľa viac fanúšikov. Návštevy cez desaťtisíc divákov, neboli až tak výnimočné. Prečo je tomu tak? Na túto otázku sa hľadá odpoveď veľmi ťažko. Štadióny neboli až také kvalitné, ale ľudia si na ne cestu našli. Možno boli ľudia viac stotožnený s klubom, kde gro mužstva tvorili odchovanci, alebo futbalisti z blízkeho okolia," hľadá odpoveď na otázku František Hanc.

„Futbalová mapa Slovenska sa úplne zmenila. Boli tu tradičné kluby ako Slovan, Košice, Inter, Trnava, Prešov a potom tie ďalšie ako Humenné, Bardejov, Nitra, Banská Bystrica a Dunajská Streda," hovorí František Hanc.

Celková situácia sa však podľa Františka Hanca oproti minulým rokom pohla k lepšiemu.

„V posledných rokoch sa to zlepšuje a hráči majú kvalitné ihriská, materiálne zabezpečenie, študovaných trénerov. Ostatné je o ľuďoch a ich zanietení a obetovaní času na úkor svojho osobného voľna. Ďalej nás posunie iba práca, ale na ňu musíme mať vytvorené ideálne podmienky, financie, ľudské zdroje a spoluprácu SFZ, VsFZ, samosprávy a klubov", dodáva smerom k futbalovej infraštruktúre František Hanc.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Bašty v nižších súťažiach, odchovanci rozutekaní doma aj v zahraničí Čítajte 

Dzúrik mu v začiatkoch pomohol, spomína na neho rád

Počas pôsobenia v Chemlone Humenné tvoril František Hanc dlhú dobu stopérsku dvojicu s Petrom Dzúrikom, Košičanom, ktorý počas svojho štvorročného pôsobenia v Humennom taktiež zanechal výraznú stopu.

Dnes už bohužiaľ nie je medzi nami. Futbalovú rodinu navždy opustil na začiatku septembra v roku 2010.

„Keď som ako 20 - ročný prišiel do Humenného, kabína bola plná futbalistov, ktorí už mali niečo za sebou. Peťo mi v začiatkoch veľmi pomohol a na ihrisku nado mnou držal ochrannú ruku. Boli sme nielen spoluhráči, ale aj kamaráti. Veľa času sme spolu trávili aj mimo ihriska. Bol veľmi dobrým futbalistom a veľkým človekom, ktorý mi veľmi chýba," hovorí František Hanc na adresu svojho bývalého spoluhráča.

Po góle Diňu si myslel, že štadión spadne

Spolu s Petrom Dzúrikom nastúpil František Hanc aj na pamätné stretnutie vtedajšieho Pohára UEFA, v rámci ktorého Humenné v 2. kole vyzvalo grécky klub AEK Atény.

„Zo Sniny sme vtedy boli v Humennom traja, konkrétne ja, Marek Lukáč a Pavol Diňa. Keď sa spolu stretneme, určite príde reč aj na tento zápas. Zápas sa hral v skvelej atmosfére, bol to futbalový sviatok. Začiatok zápasu bol ako z rozprávky, po góle Pavla Diňu som si myslel, že štadión spadne. Potom Gréci ukázali svoju kvalitu, avšak stretnutie sme odohrali so cťou," prezrádza František Hanc detaily zo zápasu, v ktorom sa zrodilo tesné víťazstvo 1:2 v prospech gréckeho veľkoklubu.

Gól Pavla Diňu do siete AEK Atény:

Aktuálny stav mu neprináleží hodnotiť, Humennému praje všetko dobré

Stretnutie proti AEK Atény vtedy sledovalo na humenskom futbalovom štadióne 14 720 divákov.

Dnes klub zo Zemplína účinkuje v tretej najvyššej súťaži. K dispozícii má nový futbalový štadión, ktorého kapacita je 1 806 divákov.

„Prajem Humennému, aby sa k tomu obdobiu aspoň priblížili. Dnes som v Snine a s Humenným hráme v jednej súťaži, takže sme súperi a teda, neprináleží mi hodnotiť ich prácu a kroky, ktoré vo futbale robia," hovorí na margo porovnania minulého a terajšieho stavu v humenskom futbale František Hanc.

Na pôsobenie v Košiciach dnes spomína s úsmevom

František Hanc spojil svoju kariéru najmä s pôsobením na východe Slovenska. Okrem Sniny a Humenného, krátko pôsobil aj v Košiciach.

Futbal v metropole východu však postupne, najmä vplyvom odchodu Alexandra Rezeša, začal upadať.

„V danom období som mal rôzne ponuky. Jedna z nich prišla aj z Košíc. Na východe bol vtedy na slovenské pomery silný a úspešný futbalový klub a ja som bol rád, že v ňom môžem pôsobiť. Posunul som sa dopredu, získal ďalšie skúsenosti a spoznal nových ľudí. V klube neskôr nastalo turbulentné obdobie, ale teraz už na to spomínam s úsmevom, hoci to vtedy nebolo ľahké," hovorí František Hanc na margo dva a pol ročného pôsobenia v metropole východu bývalý stopér.

Kým kedysi účinkovali Humenné a Košice v najvyššej súťaži, dnes sú súpermi v tretej lige.

Smutné konštatovanie aj vzhľadom k tomu, že obe kluby patrili v deväťdesiatych rokoch k baštám východoslovenského futbalu. Vychovali množstvo hráčov, ktorí sa neskôr presadili aj v zahraničí.

V najvyššej súťaži bolo toho času päť mužstiev z východného Slovenska. Dnes sú v nej iba Michalovce.

„Prečo je to tak ? Je určite veľa faktorov, ktoré to ovplyvnili a dostali to do dnešnej podoby. Určite sa treba na východe zmobilizovať a futbal dať na úroveň, na ktorú patrí. Verím, že sa to v nasledujúcich rokoch posunie vyššie hlavne v krajských mestách to musí fungovať lepšie, aby hráči z menších klubov mali inšpiráciu na sebe pracovať, zlepšovať sa a hrať v 1. lige na východe," hovorí František Hanc.

Do Ľvova to mal z domu na skok

Po pôsobení v Košiciach zvažoval, čo ďalej. Na stole mal podľa vlastných slov ponuky zo Slovenska, Rakúska a Ukrajiny.

„Rozhodli rokovania, pri ktorých boli ľudia z Ľvova veľmi ústretoví a mali plány, ktoré sa mi páčili. V tíme som bol aj s Igorom Javorským, ktorý predtým pôsobil v Humennom. Vzdialenosť zo Sniny do Ľvova je približne 200 kilometrov, čo tiež zohralo významnú rolu. Zároveň musím poznamenať, že ponuka bola na tú dobu dobrá," prezrádza smerom k prestupu do krajiny našich východných susedov dnes 44 - ročný Františke Hanc.

O prestupe do Arsenalu Kyjev rozhodol jeden telefonát

Pôsobenie v Ľvove nemalo dlhé trvanie. Už po polroku sa musel sťahovať o niečo východnejšie. Jeho novým pôsobiskom sa stal kyjevský Arsenal.

„Tento prestup bol dosť nezvyčajný. Z Ľvova sme vtedy do Kyjeva prestupovali hneď taja. Keď mi zavolali, že prestupujem, akurát som bol v nemocnici v Prešove. Povedali mi akurát to, že ma predali a že si mám dohodnúť podmienky, takže ma de facto postavili pred hotovú vec," hovorí František Hanc smerom k prestupu na trase Ľvov - Kyjev.

Ako na neho zapôsobila takmer trojmilónová metropola našich východných susedov?

„V klube všetko fungovalo, v meste som sa cítil super a život v ňom bol taktiež ideálny. Horšie to bolo po futbalovej stránke. Prišiel som po operácii do novovybudovaného mužstva, kde boli reprezentanti z Ukrajiny, Bieloruska, Gruzínska, hráči z Afriky. Trénoval som individuálne a ten polrok beriem ako platenú dovolenku," uzatvára smerom k pôsobeniu na Ukrajine.

Ak by predĺžil s Petržalkou, možno by si zahral Ligu majstrov

Po skončení pôsobenia v Arsenale Kyjev mal František Hanc viacero možností. Napokon zvolil prestup do Petržalky, kde vtedajší manažér Petr Kašpar, skladal mužstvo, ktoré malo zaútočiť na popredné pozície v rámci našej najvyššej súťaže.

„Mal som možnosť prestúpiť v rámci Ukrajiny, ale dostal som ponuku z Petržalky a tú som akceptoval. Na konci sezóny 2003/2004 mi skončila zmluva, pričom sme boli v jednaní o jej predĺžení. Čakalo sa ešte na jedného hráča, ktorý mal vtedy do Petržalky prísť. Toho času som sa rozhodol, že nebudem čakať, následne som išiel s Dunajskou Stredou na turnaj do Rakúska a vzápätí na to sa mi ozvali z Mattersburgu," vraví smerom k pôsobeniu v Petržalke František Hanc.

Petržalka vtedy žala úspechy, v sezóne 2003/2004 získala Slovenský pohár a v nasledujúcej sezóne aj majstrovský titul, pričom sezóna 2005/2006 sa nezmazateľne zapísala aj do dejín slovenského futbalu. Mužstvo vedené trénerom Vladimírom Weissom si zahralo skupinovú fázu Ligy majstrov.

Prestup do rakúskeho Mattersburgu však František Hanc, neľutuje.

„Znova so si vyskúšal inú súťaž, spoznal iných ľudí. Všetko tam fungovalo veľmi profesionálne, čo bola dobrá skúsenosť. Nič som nemusel riešiť, žil som v Bratislave a hral 1. rakúsku ligu," uzatvára na margo pôsobenia v Rakúsku.

Návrat na rodnú hrudu

Keď po sezóne 2004/2005 ukončil svoje pôsobenie v rakúskom Mattersburgu, naskytla sa mu možnosť pre návrat domov. V Humennom vtedy skladali mužstvo, ktoré malo účinkovať v druhej futbalovej lige.

Tá mala vtedy patričnú kvalitu. Okrem Košíc, Slovanu či Prešova v nej pôsobili aj nemenej silné mužstvá Senca či Rimavskej Soboty.

„Vtedy som sa vracal po desiatich rokoch a to do klubu, kde som začal s profesionálnym futbalom. Hoci podmienky boli iné, chcel som Humennému vrátiť to, čo mi predtým dalo. Vytvorili sme partiu s bývalými ligovými hráčmi a predĺžili si tak futbalový život," hovorí na margo návratu domov František Hanc.

Vtedajšiu a dnešnú kvalitu druhej futbalovej ligy by však nerád porovnával.

„Nerád porovnávam, bola iná doba, iné možnosti. Teraz sa hľadá nejaký model, ktorý by bol adekvátny pre futbalistov a fanúšikov. Rozhodujúcim faktorom sú teraz financie. Kluby v druhej lige majú štatút profesionálov, avšak realita je iná," pokračuje ďalej.

Aké ťažké je dostať sa zo Sniny do reprezentácie?

Sninský futbalový klub vychoval počas doby svojej existencie množstvo hráčov, ktorí sa neskôr presadili v našej najvyššej súťaži, zahraničí, ba aj v reprezentácii.

Okrem Františka Hanca vychoval sninský klub aj hráčov ako Ján Mucha, Ondrej Duda, Dávid Škutka, Marek Lukáč či Pavol Diňa.

Futbalovým fanúšikom sledujúcim našu najvyššiu súťaž nie sú neznáme ani mená ako Matúš Kira či Jozef-Šimon Turík. Obaja aktuálne pôsobia v Michalovciach.

Kým Mucha neoficiálne ukončil reprezentačnú kariéru a dnes pôsobí v škótskom Hamiltone, Duda je pre reprezentačné mužstvo veľkým prísľubom.

Aké ťažké je dnes podľa Františka Hanca dostať sa do reprezentácie z klubu akým je Snina?

„V každom období je ťažké dostať sa do reprezentácie. Nie všetci reprezentanti sú odchovancami tých najlepších klubov na Slovensku. Nájsť tých hráčov a udržať ich pri futbale, je úlohou menších klubov. Tí hráči, ak na to kvalitatívne majú, neskôr prestúpia do kvalitnejších klubov. Od kategórie U17 zväčša pôsobia v kluboch prvej ligy a tak je nereálne, mať reprezentanta napríklad zo Sniny. Verím však, že v Snine vyrastajú ďalší reprezentanti, lebo futbalových vzorov a príkladov tu majú dostatok," pridáva svoj názor František Hanc.

Futbalu sa v rôznych pozíciách venuje 34 rokov

Po úspešnej hráčskej kariére presedlal František Hanc na trénerskú. Je vlastníkom UEFA A licencie. V minulosti viedol A mužstvo Sniny, dnes pracuje pri mládeži.

Ktorá pozícia mu vyhovuje viac?

„Mám 44 rokov a futbal som si vyskúšal v rôznych pozíciách ako hráč, tréner a funkcionár. Teraz pôsobím ako manažér klubu a tréner výberu do 15 rokov v 1. žiackej lige. Je dobré, vyskúšať si to a skúsenosti zo všetkých týchto pozícií využiť. Cítim sa dobre pri futbale, je to môj život, venujem sa tomu 34 rokov, niečo už o ňom viem a rád pomôžem a poradím ak bude o to záujem z akejkoľvek pozície," vraví František Hanc, ktorý by na záver rád poďakoval svojej žene Beáte, ktorá je jeho oporou počas celej jeho či už hráčskej, alebo trénerskej kariéry.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Reprezentácia bola na východe naposledy pred šestnástimi rokmi Čítajte