Začiatky sa už akosi prirodzene spájajú s niečím novým, nepredvídateľným, pútavým i čarovným, práve pre svoju tajomnosť.
Rovnako je to vždy aj v úvode nového roka. Mnohí z nás si dávajú predsavzatia, túžby, ciele, ktoré by chceli naplniť.

Prichádzajú s novým kalendárom a akosi magicky sa viažu na čisté stránky najbližších dní.
Často však zabúdame, že k novému začiatku nie je potrebný prvý januárový deň. Nový začiatok prichádza s každým novým dňom.
„Nemám čas.“ Táto veta znie zo všetkých strán denne niekoľkokrát. Sama ju často používam.
Keď sa však zamyslím, musím si priznať, že klamem.
Všetci máme čas, každý z nás. Toto je nemenná spravodlivosť na svete.
Že deň každého človeka má 24 hodín a týždeň 7 dní. Otázka však je, komu či čomu ten čas venujem.
Niekedy môžeme venovať dni, mesiace, roky človeku či práci a až po rokoch zistíme, že ten človek odišiel, z práce nás vyhodili a kto vráti ten stratený čas?
Nikto.
Ale tá spravodlivosť existuje, lebo vždy je šanca začať nanovo a nikdy nie je neskoro.
Žiť lepšie, hodnotnejšie, viac sa dávať, viac vnímať. Kiežby tento nový rok priniesol menej bolesti a viac radosti pre každého. Život treba žiť tu a teraz, naplno.
A ako mi raz povedal Stano, jeden kamarát muzikant, na moju otázku, ako vlastne stíha skĺbiť rodinu, prácu, záľuby a ešte stále byť usmievavý: „Majka, vieš, život je otázkou priorít.“
Prajem sebe i vám, nech máme tieto priority správne usporiadané.
PF 2019.