KAMENICA. Cestou zo Sabinova do Starej Ľubovne, pri obci Kamenica, sa nedá prehliadnuť skalný útvar pripomínajúci ležiacu postavu.
Súvisí to s kresťanstvom
Ide o Spiaceho mnícha. Ako pre TASR povedal nadšenec histórie Jozef Krajňák, podľa názoru odborníkov je to dielo prírody – zložením jurský krionidový vápenec. Predpokladá sa však, že v minulosti bol upravený do terajšej podoby.
„Najstarší zachovaný názov je Spiaci obor alebo Kamenná baba, Kamenná žena, či Spiaca panna. Súvisí to so šírením kresťanstva. Po 10. storočí sa však ustálil názov Spiaci mních. Prvými nositeľmi kresťanstva boli benediktínski mnísi s pustovňami nad Kamenicou – eremiti. Všetky názvy majú spoločné prvky v podobnosti prírodného útvaru, dlhého asi 200 metrov, s ležiacou postavou človeka. Na hlave môžeme z profilu rozlišovať detaily – oko, ucho a nos," priblížil Krajňák.
Miesto sa im podarilo upraviť
Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi a obcou Kamenica sa im podarilo objekt zviditeľniť. Obec tam nainštalovala informačnú tabuľu a dobrovoľníci upravili okolie. Od cesty sa dá podľa Krajňáka k južnej časti Spiaceho mnícha dostať chôdzou asi za 20 minút.
„Nachádzajú sa tam tri jaskyne, ktoré sú zakomponované v teréne. V hlave objektu ležiacej postavy je Perúnová jaskyňa, ktorá má dĺžku 17 metrov a je priechodná. Dá sa pohodlne prejsť mníchovi cez hlavu. V dávnych dobách iste slúžila iniciačným účelom. Vedľa nej je takzvaná Káblová jaskyňa, ktorá má dĺžku 35 metrov a je určená skôr pre lezúcich. Jej názov je prozaický. Pred viac ako 60 rokmi si v nej pátrači svietili rozžeraveným káblom. Ďalšou je Lonová jaskyňa, ktorá má dĺžku asi 46 metrov. Do jaskyne, vlastne upravenej diery, je potrebné sa zlaniť. V nej plánujeme spraviť malú galériu s názvom 'Pamätajú pravek'," vysvetlil Krajňák.
Zaujímavá návšteva z Ameriky
Ako ďalej povedal, začiatkom 90. rokov navštívil región Sabinova učiteľ z Ameriky, ktorý tam vyučoval anglický jazyk. Okrem iného sa pýtal na, nazval to v angličtine, spiaceho alebo ležiaceho faraóna.
„Mal dokonca brožúru o tom a tvrdil, že je to niekde pri Kamenici. Z miestnych o tom nikto nevedel. Až keď odišiel, uvedomili si, čo vlastne chcel. Takže už vtedy mohla byť informácia o nejakom spiacom faraónovi, na ktorého sa aj tá ležiaca postava podobá," doplnil Krajňák.
„Legenda hovorí, že jeden z mníchov sa raz rozhodol nespať, aby mohol pozorovať tanec asi nahých nočných víl. Bol prezradený a potrestaný večným spánkom," priblížil Krajňák.
Kultúrne dedičstvo po našich predkoch
Okolie spiaceho mnícha dokladuje podľa neho dávnu kultúru predkov, pre ktorých boli tieto objekty ako svätyne dôkazom vlastníctva okolitej krajiny. Mali preto nielen ideologický, kultúrny, ale aj právny význam.
„Mohlo to slúžiť ako stredisko pre stretávanie sa ľudí danej spoločnosti, kde sa určovali isté pravidlá života v spoločnosti – spoločenské, morálne a podobne. Z prístupných najvyšších častí je aj nádherná kruhová panoráma výhľadu na okolie. Je to čarovné miesto so silným genius loci a jeho návšteva je zážitkom," dodal Krajňák.
