Ja neviem ako vy, ale ja mám pocit, že slovo Fekišovce má už takú frekvenciu, akú nemali dokopy ani všetky slová sprevádzajúce Dankovu rigorózku a Ficovu kandidatúru na ústavného sudcu.
Vyšli druhé Prešovské noviny: Spí Prešov alebo žije? Čítajte Úprimne, zo začiatku som sa schuti bavila (veď tú ľudskú kreativitu ako keby pohnojili, tak sa rozbujnela). Keď som sa však dosmiala...
Práve v tom čase, ako vďaka Fekišovciam vypukla davová psychóza, som zabehla do duchnovičovcov „Na revíziu“. Skvelo som sa pobavila, ale veta v závere môj smiech pochovala. „A čomu sa vlastne smejete? Sami sebe sa smejete,“ znelo z pódia.
Veru, smejeme sa, smejeme, ale to si neuvedomujeme, aké je nám zrkadlo nastavené. Teraz má to zrkadlo (dočasný) prívlastok fekišovské. Smiech cez slzy. Veľké ako hrachy.
Fekišovce poznám.
