Po ukončení druhého stupňa vysokoškolského štúdia ma to viac ťahalo do praxe ako nazad ku knihám.
Ale keď vidím, že titul je možné dostať na počkanie, pohrávam sa s myšlienkou, žeby som sa do školských lavíc vrátila zas. Veď keď ten titul stojí len jednu „orafanú“ prácu...

Odkedy sledujem kauzu Dankovej rigorózky, myslím si, že by sa od neho mohli učiť aj profesionálni režiséri. Takú zápletku v takej telenovele takto poskladať, to je hodné Oscara. Teda, neviem, či je to telenovela, detektívka, dráma, komédia, sci-fi či tragédia...
Dodnes si živo spomínam, keď sme s babami z výšky spoločne preberali písanie záverečných prác. Priam sme sa triasli, aby nám nevypadol autor, citácia, veď neexistuje, aby sa našla čo i najmenšia zhoda, keď prácne píše každá vlastné dielo.
Vo svetle dnešných Dankových študentských čias mi príde vtedajšia poctivosť až komická. Ale to je vlastne celé na plač.