Obdobia pred voľbami sú čarovné. A je jedno, o aké voľby ide.
Prieskumov je viac jak kráv v Indii, životopisy kandidátov už človek vie pomaly lepšie ako koncovky v názvoch chemických zlúčenín.
Samozrejme, všetko aj s patričným komentárom.
Jeden web zvelebuje ženskú kandidátku, iný ju posiela do teplých krajín, jeden web chváli pravidelného účastníka volieb, ďalší ho posiela už nielen do teplých krajín, ale rovno pomaly na druhý svet.
Ľudská kreativita nemá hraníc, ale myslím si, že ľudská zloba má ešte ďaleko širšie pole pôsobnosti.
Človeku je zavše až do plaču. Už teraz som zvedavá, koľkí si nájdu počas tretej marcovej soboty čas a najmä vôľu využiť svoje volebné právo. Lebo rečí a kritiky je stále viac ako múdrych rečí po treťom pive. Ale chuť postaviť sa a reálne dať svoj hlas, to už chce viac aktivity, ako naťukať blbý komentár niekde na sociálnu sieť, v pohode s vyloženými nohami.
Haló je veľké, emócie sú živené, už si len počkať na tie plody. Hlavne nekývať rukou, ale kriticky rozmýšľať. Lebo lenivosť sa môže vypomstiť.
Vždy mi príde na um a bojím sa, aby nad nami nevisel ako pomyselný Damoklov meč ten veľavravný Platónov citát:
„Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike.“
