„To sú ako také dvojčatá, len sa na nich pozrite,“ odznelo z úst kandidáta z bronzovej priečky Štefana Harabina na adresu Zuzany Čaputovej a Maroša Šefčoviča počas jednej z politických diskusií.
Novinka v pochovávaní: Namiesto mramoru zelené hroby Čítajte A práve tieto dve dvojičky postúpili ďalej.
Harabin, ktorý sa už videl v prezidentskom paláci, je však podľa vlastných slov spokojný, veď ako tvrdil, vyhral v pravde. V akej, to už nekonkretizoval. Ale o päť rokov sa vraj bude jeho meno krúžkovať opäť.
Ani podpora sprejerov po plotoch a múroch s prostým „Harabin na hrad“ mu na ten hrad dostať sa nepomohla.
Karty nakoniec nezamiešal ani jeho „kolega“, ktorý slovo holokaust nemá v slovníku, ani ďalší politický matador, ktorý má svoju voličskú základňu na juhu Slovenska, no ani ten tretí, u ktorého sa predpokladalo, že je alternatívou pre konzervatívneho voliča. Avšak, podľa môjho názoru, to by musela byť pre neho výraznejšia podpora zo strany cirkvi. Tá teraz posunuli tromfy do rúk iným favoritom.
Prešovské noviny aj o zelenom pochovávaní a s Kompasom fanúšika Čítajte Vyhrala Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič. Pre niekoho je ona konštruktom médií a skvelo zvládnutého PR, on zas človekom z Bruselu, ktorý netuší o pomeroch na Slovensku.
Faktom však je, že títo dvaja oslovili dve tretiny Slovenska (59,3 %). Veľa, málo?
Dosť na to, že Slovensko počas prvého kola prezidentských volieb ukázalo, že ide napred. Nech už sa na to pozrie každý z uhla pohľadu podľa svojej optiky, či smerom dobrým alebo lepším, zlým alebo horším.
Faktom ale zostáva, že volanie po zmene, ktoré neprestáva rezonovať od vraždy Kuciaka, opäť prinieslo rukolapné dôkazy. Dôkazy toho, že ľudia chcú viac. Chcú iné. Chcú zmenu.
Už o pár dní bude jasné, či tá zmena príde v sukni, alebo posledné zvyšky (aj) konzervativizmu postavia na čelo republiky opäť muža.
