Pekné počasie láka do prírody, ako zvládnuť túru?

NOVÁ SELDLICA. Prvé jarné slnečné lúče, prebúdzajúca sa príroda, či chuť niekam si vyraziť a zabudnúť na starosti všedného dňa.

Turistika v Poloninách (7 fotografií)

Jar prichádza na hory neskôr

To všetko sú lákadlá či pohnútky, ktoré priam vábia stráviť deň v horskom prostredí.

S príchodom jarnej rovnodennosti, sa zo zimného spánku pomaly ale isto prebúdzajú aj hotelové či reštauračné zariadenia.

Inak tomu nie je ani v našom najvýchodnejšom národnom parku - Poloninách

Kým lúky a háje nad obcami Národného parku už dýchajú jarou, vo vyššie položených miestach je stále sneh.

Pravidlo, že na horách trvá zima o niečo dlhšie, tu platí dvojnásobne.

Láka najmä najvýchodnejší bod, výhľadmi ho však tromfne Kamenná lúka

Jednou z obľúbených turistických trás je aj výstup na najvýchodnejší bod Slovenskej republiky - Kremenec (1 221,0 m n. m.).

Túra z Novej Sedlice na Kremenec, ktorá vedie po červenej značke, cez Stužický prales, trvá pri ceste tam aj späť, za ideálnych poveternostných podmienok, zhruba sedem hodín.

Kremenec, patrí v Poloninách k najvyhľadávanejším turistickým cieľom, ktorý chce väčšina turistov zdolať len kvôli tomu, že je najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky.

Na samotnom vrchole, ktorý sa nachádza bezprostredne pri hraniciach troch štátov, Slovenska, Poľska a Ukrajiny, sa nachádza stĺp, na ktorom sú emblémy troch susediacich krajín.

Výhľady z vrcholu však nie sú prakticky žiadne.

V Poloninách sa nachádzajú aj iné, menej známe vrcholy, z ktorých je o niečo krajší výhľad. Jedným z nich je aj Kamenná lúka.

„V Národnom Parku Poloniny sa turista smie pohybovať, iba po značených turistických chodníkoch. Pokiaľ ide o pralesy, je teda najlepšie využiť červenú značku z Novej Sedlice na Kremenec a potom ďalej pokračovať po slovensko - poľskej štátnej hranici na Kamennú lúku, odkiaľ su panoramatické výhľady na tri štáty, ktorých hranice sa stretávajú na Kremenci. Osobne sa rad vrátim po tej istej trase, naspäť, svetlo sa otočí a prales Stužica je pri zostupe ozaj úchvatný," vraví na úvod Róbert Karovič, ktorého tunajší kraj uchvátil na toľko, že ho navštevuje pravidelne a kúpil si tu aj nehnuteľnosť.

Taktiež má v lesoch v oblasti Polonín odchodené veľké množstvo kilometrov a terén tak pozná veľmi dobre.

Čo všetko si treba zbaliť na túru?

Pri výstupoch do hôr zohráva veľkú rolu aj vlastná kondícia. Pri plánovaní akéhokoľvek výstupu v Poloninách, treba rátať s tým, že na Vás čaká členitý terén.

Akú obuv teda treba zvoliť do náročného členitého terénu, ktorý na turistov v našom najvýchodnejšom národnom parku čaká?

„Samozrejmosťou by mali byť vysoké kožené turistické topánky. Tie dobre fixujú členok, noha je viac v bezpečí a zároveň sa tým predchádza nebezpečným úrazom. Topánky treba pred túrou navoskovať, pretože na úsekoch, kde je vysoká tráva, stačí pár metrov a nenavoskované topánky vám premoknú," pokračuje ďalej Karovič.

Čo ďalšie si treba vziať so sebou?

„K dôležitej súčasti výbavy patria aj palice, či už trekingové, alebo obyčajná lieska. Pomáhajú pri preskakovaní potokov, prípadne mokradí. Akonáhle má nastať pád, palice vám pomôžu. Taktiež nám pomáhajú pri stúpaní a klesaní," vraví na margo výstroj skúsený turista.

Ak k tomu v zimných mesiacoch prirátame snehovú pokrývku, túra je ešte o niečo náročnejšia a povinnou výbavou by tak mali byť snežnice, prípadne mačky, v závislosti od terénu. Pravidlom je aj fakt, že čo počas jari, leta a jesene trvá určitý čas, v zime trvá raz toľko.

„V zime sa často stáva, že značka je pod vrstvou nafúkaného snehu, prípadne námrazou. K povinnej zimnej výbave by mali okrem snežníc prípadne mačiek patriť aj spoľahlivá čelovka. Niekedy sa stáva, že stopy na chodníku po turistoch sú pod snehom a vtedy treba postupovať veľmi opatrne," pokračuje ďalej, ako sám seba nazýva, účastník lesnej premávky.

Dôležitou súčasťou toho, čo si so sebou zbalíme, by mala byť aj voda.

„Nesmierne dôležité sú tekutiny, obzvlášť v letných mesiacoch, kedy je potrebné mať so sebou minimálne tri litre vody. Čo sa týka železnej energetickej zásoby, ja mám so sebou vždy slaninu a horkú čokoládu. Ak sa rozklepú kolená, vždy pomáhajú."

Pozor si treba dávať aj v prípade, ak nastane prietrž mračien, prípadne búrka.

„Ak začne pršať, netreba hneď používať pršiplášť. Vnútri sa totiž začnete potiť a ľahko sa dehydrujete. Taktiež si treba chrániť batoh, aby vám nepremokli náhradné veci, ktoré v ňom máte. Jednou z mojich fínt, ako predísť tomu, aby som zmokol, je to, že som si na batoh s objemom 45 litrov, kúpil pláštenku na batoh, ktorý má objem 90 litrov. Vrch si prehodím cez hlavu a ramená, spodok zase zatiahnem v dolných rohoch batoha, trochu sa zohnem a voda mi steká po bokoch a zo spodku sa luftujem."

Po náročnej túre sa vám príroda odmení

Poloniny sú známe svojou odľahlosťou a taktiež tým, že do nich neprúdia húfy turistov, ako povedzme do Vysokých Tatier.

Čo všetko ponúka tamojšia príroda ľuďom, ktorý sa rozhodnú tento malebný kraj, navštíviť a aká je možnosť, že človek vo voľnej prírode spozoruje niektoré zo zvierat, ktoré obývajú Národný park?

„V Poloninách je najmenej ľuďmi osídlený región na Slovensku. Je tu najmenšia hustota obyvateľstva a teda, zver tu má veľa priestoru na to, aby sa ľuďom vyhla. Stačí, ak sa človek ráno osprchuje a použije pri tom šampón, zver to hneď cíti. Je dôležité napáchnuť lesom. Ak máte možnosť stretnúť zver na turistickom chodníku, prípadne popri ňom , je to vzácnosť. Stáda sa veľmi skoro za brieždenia a neskoro za šera chodia napojiť k prameňom. Ak človek veľmi túži po krásnych fotografiách zvery, stane sa, že celý deň neuvidí nič, možno tak žabu. Veľmi hustá vegetácia zver chráni a tá si počká, kým prejdete a oddychuje ďalej. Iná situácia je napríklad v zime, kedy je sneh, na lúkach a v okolí dedín sa dá stopovať v snehu. Podľa hĺbky a hrúbky stôp si iba domýšľate, aké majestátne zvieratá tu žijú."

Plánovať treba dopredu, aj s pomocou mapy

Plánovať túru treba začať s predstihom niekoľkých dní. Do akej miery si treba naštudovať terén, či podmienky, ktoré v danej oblasti panujú?

„Nutnosťou je mapa daného územia a to klasická, papierová, ktorú si vieme zložiť. Je na nej vidno presný pomer vzdialenosti s nemennou mierkou. Zároveň je potrebné si rozložiť sily a je potrebné, aby sme túru zvládali nielen v nohách, ale aj v hlave."

Ak nastane krízová situácia, netreba spanikáriť

Nie vždy ide všetko podľa predstáv a tak ako si naplánujeme.

Na horách to platí dvojnásobne. Špecifické prostredie, časté zmeny počasia, či nepredvídateľné pády, ktorých následkom sú zranenia.

To všetko môže pri vysokohorskej turistike nastať. Preto je pravidlom číslo jeden, mať uzatvorené horské poistenie.

Vďaka nemu ste v prípade zranenia a zásahu horskej služby krytý, inak by ste museli za zásah zaplatiť z vlastného vrecka.

„Tak ako ste spomenuli, nesmierne dôležité, je mať uzatvorené horské poistenie. Ak už pri turistickom výstupe nastane krízová situácia, čo sa stáva najčastejšie, ak turisti stratia značku, je potrebné sa vrátiť k poslednej značke."

Čo ak by to však nebolo možné? Napríklad v zime a za šera?

„Ak by takáto situácia nastala v zime a za šera, taktiež je potrebné v kľude počkať, nabrať sily, upokojiť situáciu a vrátiť sa po vlastných stopách na miesto, kde ste si boli istý cestou. Je potrebné zachovať kľud a rozvahu a zároveň sa netreba stresovať plynutím času."

A čo výdobytky modernej technológie? Do akej miery môžu byť v lese nápomocné?

„Kvôli bezpečnosti je dobré mať v stopercentnom stave mobilný telefón a mať v ňom nainštalovanú aplikáciu Záchranka, podľa ktorej Vás Horská záchranná služba vie lokalizovať. Ak máte možnosť pri orientácii použiť navigáciu, prípadne aplikácie s mapami, je to pomôcka. Zároveň sa však môže stať, že nastanú komplikácie a navigácia zlyhá, preto by som sa na to nespoliehal."

Minimálne dvaja až traja. Mýtus alebo pravidlo?

Kým dnes je čoraz viac v móde sólo cestovanie, na horách to platiť nemusí.

Ak sa jednému z dvojice či trojice niečo stane, ostatní môžu ísť po pomoc, prípadne mu ju sami zaobstarať.

Je teda potrebné chodiť vo väčšom počte, prípadne ako dobre treba poznať terén, aby človek mohol v Poloninách vyraziť za dobrodružstvom aj sám?

„Ak sa človek cíti na to, že môže ísť aj sám, na značené chodníky, kde chodí minimum turistov, hurá do toho. Človek keď je sám, má čas na premýšľanie a objavovanie vecí vo svojom vlastnom tempe. To je tá výhoda sólo turistiky, " uzatvára Róbert Karovič.