DOMAŠA. Cestou autom zo severozápadu na juhovýchod popri Domaši miniete za odbočkou na Novú Kelču po pravej strane majestátny starý kostol.
Týči sa nad hladinou priehrady. A nad svojou dávno zatopenou farnosťou starej dediny Kelča.
Keď trochu spomalíte alebo zastavíte, naskytne sa vám zvláštny pohľad na vežatý duchovný, historický relikt po zaplavených domoch a ich obyvateľoch.
Dnes po nich zostali už len povestné a nebezpečné „domašianske víry“, vynárajúce sa za vlahých letných nocí z hlbín pozostatkov pôvodných domov a ich stále živých studní.
Kostol mal šťastie. Stál na kopci. A všetko prežil.
Barónske sídlo
Kostol svätého Štefana kráľa zo zatopenej dediny Kelča prežil dve vojny aj stavbu priehrady. Dnes sa pomaly prebúdza do nového života.

Keď dnes už viac ako päťdesiat rokov zatopená obec Kelča pripadla v roku 1767 šľachtickému rodu Véčeiovcov z Ugočskej stolice v bývalom Uhorsku (dnes územie západnej Ukrajiny a severozápadného Rumunska), barón Wolfgang Véčei si v obci zriadil trvalé sídlo.
A nad dedinou dal postaviť Kostol Svätého Štefana Kráľa a panský kaštieľ.
Barokovo-rokokový chrám s prvkami klasicizmu pre baróna naprojektoval a postavil rakúsky staviteľ a sochár Gašpar Urlespacher, ktorý od roku 1750 pôsobil v Prešove.
Kostol bol dokončený v roku 1780, zasvätili ho Štefanovi, uhorskému kráľovi.
V tom istom čase sa barón Véčei obrátil na levočského majstra Jána Silašiho, najznámejšieho zlatníka svojej doby, aby mu vyrobil chrámový poklad pozostávajúci z rokokovej monštrancie kalicha, cibória a pacifikálového kríža.
Chrám aj jeho poklad sú dnes národnými kultúrnymi pamiatkami.
Kostol a platan
Spolu s kostolom tvorí neroz-lučnú dvojicu blízky majestátny starý strom – platan javorolistý (Platanus hispanica). Od roku 1780 rastie v jeho tesnom susedstve.
“Je to posledná pamiatka na zatopenú obec Kelča. Prežila všetko. Povedal som si, že by bola škoda, aby takáto unikátna sakrálna stavba chátrala.
„
Areál, v ktorom je dnes kostol aj platan, dostal svoju podobu v roku 1966 pri výstavbe vodného diela Domaša, kedy bol obohnaný umelým kamenným násypom, aby kostol ochraňoval pred vodou.
Kuriozitou je, že ak je v Domaši plný stav vody, kostol sa nachádza pod úrovňou hladiny a má aj vlastné čerpadlo, ktoré musí neustále pumpovať presakujúcu vodu.
Hneď vedľa kostola stál do roku 1945 aj kaštieľ baróna Véčeia. Spolu s Panskou záhradou bol koncom druhej svetovej vojny zbombardovaný nemeckými vojskami a dedina Kelča bola vypálená.
Dobrovoľníci zo Stephanusa
„Kostol normálne fungoval a plnil svoju funkciu do roku 1993, kým sa v Novej Kelči nevystaval nový. Odvtedy dvadsať rokov chátral. Je to posledná pamiatka na zatopenú obec. Povedal som si, že by bola škoda, aby takáto unikátna pamiatka chátrala a nebola využitá minimálne na kultúru,“ hovorí Lukáš Bičej, ktorý založil Občianskeho združenie Stephanus a od roku 2008 sa snaží pamiatku oživiť a zachrániť.
„Kostol prežil prvú aj druhú svetovú vojnu, prežil aj výstavbu priehrady. Svojím umiestnením a umelecko-his-torickou hodnotou má neuveriteľný a jedinečný príbeh. Podarilo sa nám urobiť reštaurátorský výskum hlavného oltára a reštaurovali sme aj sväteničku, ktorú sme pred ôsmimi rokmi našli na povale kostola,“ vysvetľuje Bičej.
Kostol sa dobrovoľníci snažia skultúrniť a spopularizovať. Ošetrili starý platan, turistom a návštevníkom pripravili audiosprievodcu v slovenčine, angličtine aj poľštine a počas letnej sezóny tam organizujú rôzne kultúrne akcie.
„Máme tu rekreačnú oblasť, ja tu stále vidím veľký marketingový a kultúrny potenciál na propagáciu a využitie skvelej a vzácnej pamiatky. Samozrejme, máme v pláne aj vonkajšiu rekonštrukciu fasád a strechy, najprv je ale potrebné urobiť ďalší reštaurátorský výskum.“
„Podľa mňa na Domaši chýba jedna centrálna organizácia, ktorá by komplexne zastrešila a manažovala turistický ruch a využila celý rekreačný potenciál Domaše,“ dodáva.
Rokokový unikát
„Toto je naozaj rokokový skvost celého regiónu. Chrámový poklad z dielne zlatníckeho majstra Jána Silašiho, pôvodne vyrobený pre tento kostol, dodnes používajú v novopostavenom rímskokatolíckom kostole v presídlenej Novej Kelči,“ dopĺňa vedúci Kaštieľa a Archeoparku v Hanušovciach, patriaceho pod Krajské múzeum v Prešove, kunsthistorik Samuel Bruss.
„Osobne mi to všetko trochu pripomína príbeh Kalvárie v Banskej Štiavnici. Aj tam musela pamiatka dôjsť do takého havarijného stavu, až kým si to nevšimol človek zo zahraničia – riaditeľ banky a len vďaka nemu potom došlo k reprezentatívnej rekonštrukcii pamiatky,“ hovorí Bruss.
Interiér kostola je podľa historika dobre a takmer kompletne zachovaný.
„Sú tam pôvodné dlažby, nádherné lavice aj pôvodný mobiliár. Z hľadiska predpísaných zákonov a svojej ochrany potrebuje chrám nielen reštaurátorský, ale hlavne historicko-architektonický výskum. Potom môže dôjsť k jeho celkovej obnove,“ dodáva historik.
„Existuje aj legenda, že na druhej strane kaštieľa bol ešte jeden kostol. Keď ešte nebol vysvätený, vraj sa tam prespala jedna cigánka s miestnym kováčom. Takže tento druhý kostol nikdy nevysvätili a neskôr z neho urobili ubytovňu,“ dodáva Lukáš Bičej.
KOSTOL SVÄTÉHO ŠTEFANA KRÁĽA
Kostol predstavuje typ jednoloďovej monumentálnej stavby s polkruhovým uzáverom presbytéria s polkruhovými prízemnými sakristiami a so širokou dvojvežovou štítovou fasádou.
Vstupný portál je lemovaný polostĺpmi a zakončený štítom, na ktorom sú platické voluty a plošný štukovaný ornament.Celá stavba je členená pravidelným rytmom štíhlych pilastrov.
Veže majú terčíkové odstrešné rímsy, na ktoré dosahujú rovné prilbové strechy s laternou.Na čelnej stene sa nachádza letopočet datujúci stavbu a pod ním erb Véčeiho.
Bohaté štukované barokovo-rokokové ornamenty prevládajú aj v interiéri kostola (na klenbových poliach, v nadokenných plochách a na parapete murovanej empory).
Tejto dekoračnej tendencii sú prispôsobené aj rokokové oltáre. Hlavný a dva bočné sú prácami jednej rezbárskej dielne a pochádzajú z čias stavby kostola.
Z tohto obdobia je aj patronátna lavica s erbom Véčeiovcov a svätenička (zhotovené v inej rezbárskej dielni ako oltáre).
Interiér dopĺňajú mramorová krstiteľnica a večná lampa, taktiež z obdobia stavby kostola.
Liturgickú súpravu tvoria rokoková monštrancia (výška 68 cm), kalich (23 cm), cibórium (23 cm) a pacifikálový kríž.
Sú z pozláteného striebra, zdobené tepaným a emailovým dekorom, vykladané polodrahokamami a emailovými obrázkami svätcov.
V súčasnosti je Silašiho dielo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
(ZDROJ: OZ STEPHANUS)