DOMAŠA. Cestou autom zo severozápadu na juhovýchod popri Domaši miniete za odbočkou na Novú Kelču po pravej strane majestátny starý kostol.
Týči sa nad hladinou priehrady. A nad svojou dávno zatopenou farnosťou starej dediny Kelča.
Keď trochu spomalíte alebo zastavíte, naskytne sa vám zvláštny pohľad na vežatý duchovný, historický relikt po zaplavených domoch a ich obyvateľoch.
Dnes po nich zostali už len povestné a nebezpečné „domašianske víry“, vynárajúce sa za vlahých letných nocí z hlbín pozostatkov pôvodných domov a ich stále živých studní.
Kostol mal šťastie. Stál na kopci. A všetko prežil.
Barónske sídlo
Kostol svätého Štefana kráľa zo zatopenej dediny Kelča prežil dve vojny aj stavbu priehrady. Dnes sa pomaly prebúdza do nového života.
MY Noviny východu: Svätý Štefan z Domaše Čítajte Keď dnes už viac ako päťdesiat rokov zatopená obec Kelča pripadla v roku 1767 šľachtickému rodu Véčeiovcov z Ugočskej stolice v bývalom Uhorsku (dnes územie západnej Ukrajiny a severozápadného Rumunska), barón Wolfgang Véčei si v obci zriadil trvalé sídlo.
A nad dedinou dal postaviť Kostol Svätého Štefana Kráľa a panský kaštieľ.
Barokovo-rokokový chrám s prvkami klasicizmu pre baróna naprojektoval a postavil rakúsky staviteľ a sochár Gašpar Urlespacher, ktorý od roku 1750 pôsobil v Prešove.
Kostol bol dokončený v roku 1780, zasvätili ho Štefanovi, uhorskému kráľovi.
V tom istom čase sa barón Véčei obrátil na levočského majstra Jána Silašiho, najznámejšieho zlatníka svojej doby, aby mu vyrobil chrámový poklad pozostávajúci z rokokovej monštrancie kalicha, cibória a pacifikálového kríža.
Chrám aj jeho poklad sú dnes národnými kultúrnymi pamiatkami.
Kostol a platan
Spolu s kostolom tvorí neroz-lučnú dvojicu blízky majestátny starý strom – platan javorolistý (Platanus hispanica). Od roku 1780 rastie v jeho tesnom susedstve.
“Je to posledná pamiatka na zatopenú obec Kelča. Prežila všetko. Povedal som si, že by bola škoda, aby takáto unikátna sakrálna stavba chátrala.
„
Areál, v ktorom je dnes kostol aj platan, dostal svoju podobu v roku 1966 pri výstavbe vodného diela Domaša, kedy bol obohnaný umelým kamenným násypom, aby kostol ochraňoval pred vodou.
Kuriozitou je, že ak je v Domaši plný stav vody, kostol sa nachádza pod úrovňou hladiny a má aj vlastné čerpadlo, ktoré musí neustále pumpovať presakujúcu vodu.
Hneď vedľa kostola stál do roku 1945 aj kaštieľ baróna Véčeia. Spolu s Panskou záhradou bol koncom druhej svetovej vojny zbombardovaný nemeckými vojskami a dedina Kelča bola vypálená.
Dobrovoľníci zo Stephanusa
„Kostol normálne fungoval a plnil svoju funkciu do roku 1993, kým sa v Novej Kelči nevystaval nový. Odvtedy dvadsať rokov chátral. Je to posledná pamiatka na zatopenú obec. Povedal som si, že by bola škoda, aby takáto unikátna pamiatka chátrala a nebola využitá minimálne na kultúru,“ hovorí Lukáš Bičej, ktorý založil Občianskeho združenie Stephanus a od roku 2008 sa snaží pamiatku oživiť a zachrániť.
„Kostol prežil prvú aj druhú svetovú vojnu, prežil aj výstavbu priehrady. Svojím umiestnením a umelecko-his-torickou hodnotou má neuveriteľný a jedinečný príbeh. Podarilo sa nám urobiť reštaurátorský výskum hlavného oltára a reštaurovali sme aj sväteničku, ktorú sme pred ôsmimi rokmi našli na povale kostola,“ vysvetľuje Bičej.
Kostol sa dobrovoľníci snažia skultúrniť a spopularizovať. Ošetrili starý platan, turistom a návštevníkom pripravili audiosprievodcu v slovenčine, angličtine aj poľštine a počas letnej sezóny tam organizujú rôzne kultúrne akcie.
„Máme tu rekreačnú oblasť, ja tu stále vidím veľký marketingový a kultúrny potenciál na propagáciu a využitie skvelej a vzácnej pamiatky. Samozrejme, máme v pláne aj vonkajšiu rekonštrukciu fasád a strechy, najprv je ale potrebné urobiť ďalší reštaurátorský výskum.“
„Podľa mňa na Domaši chýba jedna centrálna organizácia, ktorá by komplexne zastrešila a manažovala turistický ruch a využila celý rekreačný potenciál Domaše,“ dodáva.
Rokokový unikát
„Toto je naozaj rokokový skvost celého regiónu. Chrámový poklad z dielne zlatníckeho majstra Jána Silašiho, pôvodne vyrobený pre tento kostol, dodnes používajú v novopostavenom rímskokatolíckom kostole v presídlenej Novej Kelči,“ dopĺňa vedúci Kaštieľa a Archeoparku v Hanušovciach, patriaceho pod Krajské múzeum v Prešove, kunsthistorik Samuel Bruss.
„Osobne mi to všetko trochu pripomína príbeh Kalvárie v Banskej Štiavnici. Aj tam musela pamiatka dôjsť do takého havarijného stavu, až kým si to nevšimol človek zo zahraničia – riaditeľ banky a len vďaka nemu potom došlo k reprezentatívnej rekonštrukcii pamiatky,“ hovorí Bruss.
Interiér kostola je podľa historika dobre a takmer kompletne zachovaný.
„Sú tam pôvodné dlažby, nádherné lavice aj pôvodný mobiliár. Z hľadiska predpísaných zákonov a svojej ochrany potrebuje chrám nielen reštaurátorský, ale hlavne historicko-architektonický výskum. Potom môže dôjsť k jeho celkovej obnove,“ dodáva historik.
„Existuje aj legenda, že na druhej strane kaštieľa bol ešte jeden kostol. Keď ešte nebol vysvätený, vraj sa tam prespala jedna cigánka s miestnym kováčom. Takže tento druhý kostol nikdy nevysvätili a neskôr z neho urobili ubytovňu,“ dodáva Lukáš Bičej.
KOSTOL SVÄTÉHO ŠTEFANA KRÁĽA
Kostol predstavuje typ jednoloďovej monumentálnej stavby s polkruhovým uzáverom presbytéria s polkruhovými prízemnými sakristiami a so širokou dvojvežovou štítovou fasádou.
Vstupný portál je lemovaný polostĺpmi a zakončený štítom, na ktorom sú platické voluty a plošný štukovaný ornament.Celá stavba je členená pravidelným rytmom štíhlych pilastrov.
Veže majú terčíkové odstrešné rímsy, na ktoré dosahujú rovné prilbové strechy s laternou.Na čelnej stene sa nachádza letopočet datujúci stavbu a pod ním erb Véčeiho.
Bohaté štukované barokovo-rokokové ornamenty prevládajú aj v interiéri kostola (na klenbových poliach, v nadokenných plochách a na parapete murovanej empory).
Tejto dekoračnej tendencii sú prispôsobené aj rokokové oltáre. Hlavný a dva bočné sú prácami jednej rezbárskej dielne a pochádzajú z čias stavby kostola.
Z tohto obdobia je aj patronátna lavica s erbom Véčeiovcov a svätenička (zhotovené v inej rezbárskej dielni ako oltáre).
Interiér dopĺňajú mramorová krstiteľnica a večná lampa, taktiež z obdobia stavby kostola.
Liturgickú súpravu tvoria rokoková monštrancia (výška 68 cm), kalich (23 cm), cibórium (23 cm) a pacifikálový kríž.
Sú z pozláteného striebra, zdobené tepaným a emailovým dekorom, vykladané polodrahokamami a emailovými obrázkami svätcov.
V súčasnosti je Silašiho dielo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
(ZDROJ: OZ STEPHANUS)
