PREŠOV. Muzika nepozná hranice medzi štátmi a vytvára dlhotrvajúce priateľstvá. Aj takto by sa dal opísať vzťah medzi budapeštianskymi muzikantmi z Korai Öröm a prešovskými Chiki Liki Tu-A.
Hudobníci z dvoch rozdielnych krajín, ktorí si nielen vo svojich začiatkoch vďačne zdieľali svoje publiká. Bolo preto iba otázkou času, kedy do Stromoradia zavítajú prví zahraniční priatelia Martina Višňovského a jeho spoluhráčov.
Do Prešova prídu s projektom Korai Trancemission, s ktorým hrajú skladby svojej materskej kapely v inštrumentálnom prevedení. Hudobní priatelia a ich priaznivci sa stretnú opäť po rokoch už túto sobotu 13.4. v prešovskom sklade hudby.
Na rovnakej vlne
Prvýkrát ich videli naživo v Budapešti v FMK (Fiatal Művészek Klubja, v preklade Klub Mladých Umelcov, pozn. red.), ktorý už neexistuje.
Podľa slov basgitaristu Korai Öröm Zoltána Kiliana si od prvého momentu sadli ľudsky a boli na rovnakej vlne.
„Páčila sa nám ich hudba, tak sme začali organizovať spoločné koncerty v Maďarsku a na Slovensku. Kdekoľvek sme spolu hrali, vždy sme zažili skvelé chvíle a neopísateľné pocity.
Ľudia u nás milovali, keď Chiki Liki Tu-A hrali slovenské pesničky, publikum vtedy šalelo. Pre nás sú to skvelí ľudia, ich hudba a osobnosť Martina (Višňovského) a všetkých členov kapely ako aj spoločné koncerty od 90-tych rokov sú prvé čo mi napadne, keď niekto zakaždým spomenie meno tejto slovenskej kapely.“
Koncert Trancemission. (zdroj: ARCHÍV )Psychadelický acid rock
Uvedomovali si aj to, že hrajú rozdielnu muziku. Underground Chiki Liki Tu-A verzus psychedelický tribal ethno acid rock premiešaný elektronikou a trance-om v podaní Korai Öröm. Divoký hudobný kokteil. A či fungoval?
„Absolútne. Obe kapely majú špecifický feeling a idú za hranice akýchkoľvek jazykových bariér,“ tvrdí basgitarista Kilian aj po rokoch.
Korai Öröm mali od začiatku svoj špecifický sound, napriek tomu, že zmeny na poste gitaristu zakaždým poznačili novú éru a cestu, ktorou kapela kráčala ďalej. „Vždy sme to boli my, ale zároveň odlišní.
Nebolo to len vplyvmi nového gitaristu. Každého člena našej kapely ovplyvňovali akékoľvek aspekty, ktoré prináša život, a tie mali veľký efekt pri písaní našej muziky,“ netají Z. Kilian.
A na mysli nemá len psychedéliu v hudbe, tribal, etno, acid rock a trance. Či nástrojové obsadenie basa, bicie, gitara, spev, klávesy, perkusie a fujara. V ideológii a životnom názore kapely hrali totiž vždy dôležitú úlohu témy, ktoré sa dostali do popredia v 60tych rokoch.
Vrátane emancipácie žien, ľudských práv, ochrany životného prostredia, obnoviteľných zdrojov energie, organického farmárčenia, ochrany zvierat a ekológie.
Nová hudba
V rozhovore z roku 2015 pre maďarský festival Ozora, na ktorom vystúpili už ako projekt Korai Trancemission pred 25 000 ľuďmi prezradili, že ich inšpirovali tiež „podivné produkcie iných kapiel.
Veľký dojem na mňa spravili Laibach, keď som ich videl po prvýkrát v jari 1985 v Budapešti. A niečo v nás zanecháva svoje stopy len tak v podvedomí, ani o tom nevieme.“
Po vzore anglickej industriálnej kapely Test Department presiakla prirodzeným spôsobom aj do produkcie Korai Öröm tanečná muzika, inšpirovaná žánrami house u Angličanov, trance u Maďarov. Stále sme v úvode deväťdesiatych rokov mimo slovenského teritória.
Test Department boli v tomto pionieri. Po svojich koncertoch na turné organizovali afterparty s dídžejmi a ich industriálny sound bol novou hudbou.
„A objavilo sa akési vákuum. Neexistovalo toľko živej muziky ako dnes. Tiež nebolo v móde, že ľudia po koncertoch ostávali a bavili sa do rána. Keď sa začalo s DJingom po koncertoch, snažili sme sa robiť celonočný program. Nie všetky priestory a publiká na to boli zvyknuté,“ priznáva maďarský basgitarista.
V začiatkoch to prekvapovalo dokonca samotných promotérov a organizátorov.
Záverečná už o 6.00
V budapeštianskom FMK (Fiatal Művészek Klubja, v preklade Klub Mladých Umelcov), kde sa Korai Öröm zoznámili s Chiki Liki Tu-A, bolo bežné, že sa večer začínal premietaním celovečerného filmu a o pol noci bol koncert. Potom sa robili aj zásluhou Korai Öröm party až do rána.
Veľmi rýchlo si na to návštevníci zvykli a časom ich na tom prekvapovalo len to, že je záverečná už o 6:00 hodine ráno. „FMK bolo ideálnym miestom so svojím otvoreným prístupom.
A musím priznať, že sme vždy túžili po takomto vlastnom klube, ktorý by bol akousi liahňou pre muziku a vytváral pre ňu nové publikum. V Prešove aj na festivale Pohoda nás publikum vždy vrúcne privítalo. A nielen preto sa tešíme na ľudí v Stromoradí.“
Autor: EDO KOPČEK
